vonku vladne pokoj, tma.
nad barakom žiari biela guľa a okolo nej zopar malych bielych bodiek.
z vedlajsieho bytu pocut krik a plac.
ako skoro kazdy vecer. znova sa hadaju pre malichernosti a banalne veci, ktore sa daju v pokoji vyriesit jednym kludnym rozhovorom.
je to smutne, ze sa dvaja ludia, co sa lubia hasteria, namiesto toho aby zahodili vsetky starosti z celeho dna a v pokoji si sadli v objati pred telku s myskou pukancou alebo chipsou a oddychovali.
ja len dufam, ze tak nedopadnem. nemienim pocuvat vycitky, hadat sa a vysvetlovat. chcem zit pokojne a v harmoniy. da sa to vôbec? ale urcite ano. len treba chciet.
ked to dokaze mesiac a hviezdy, tak urcite aj ja.
tak ako v pokoji vecer co vecer bludia po oblohe, tak ja chcem prejst svoju cestu zivotom. jasne, som si vedoma toho, ze pridu prekazky a zle chvile ale chcem ich riesit s chladnou hlavou a nohami pevne na zemi. nechcem na nikoho zvysovat hlas, len preto, ze som mala zly den a nedarilo sa mi. radsej si pojdem na balkon zapalit papierik plneny tabakom. a ak sa susedia budu zas hadat, zahladim sa na mesiac, z hlaboka sa nadychnem a pousmejem. ved zajtra je zas novy den a musim sa nan dobre vyspat aby bol prijemnejsi nez tento...
tak dobru noc

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár