uz ma nebavi zakopnut vzdy o toho nepraveho. stale sklamania, depresie, snazenia sa udrzat si toho kto o to nestoji. preco vsetko krasne trva kratko a vyjavi sa to ako velky omyl, chyba s velkym CH.mlatit si hlavu o stenu, čo som to zas urobila, preco som zas uverila prazdnim reciam. nechcem byt naivna, hlupo zasnena a nevidiet pravdu. uz nechcem robit chyby a vstupovat do vstahu bez buducnosti. som dospela, potrebujem pohlad do buducnosti a chcem sa na niekoho spoliehat s tym, ze aj on sa moze spolahnut na mna. tak co kedy to uz bude? kedy ta stretnem? spoznam? no tak, uz to chcem. ((

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rav0o  28. 12. 2007 19:40
V živote to raz tak chodí, nepríde to nikdy vtedy, keď by to človek najviac potreboval resp. chcel. Nesnívaj, choď po svete s otvorenými očkami, a nájdeš. Priveľké chcenie môže byť v konečnom prípade aj patologické... Ale prajem veľa štastia
2 
fotka
daydreamer  28. 12. 2007 19:57
noo tuto snahu doverne poznam, pevne verim ze sa dockas, teda kazdy z nas, len aby to bolo skor kym si budeme vyberat na noc zuby von z ust
3 
fotka
takto  28. 12. 2007 19:57
ZIOVT JE DAKEDY RIADNA SVINA stym nic nespravime,treba len dyufam aj ked mozno dufanie bude nekonecne je to smutne ale je to tak!
4 
fotka
saddath  29. 12. 2007 13:18
no co uz...
5 
fotka
saddath  31. 12. 2007 14:22
a toto uz ma zmysel?to neni trapne?
Napíš svoj komentár