zivot... beznadejny, osudovy.. a pritom tak krasny... otvor oci.. povedal mi.. akoby mi chcel prehovorit do dusi... co mi tam snad vidi? ? neviem kam tym miery... pokracoval... zivot je jak cigareta... jedneho dna sa zapali.. a pak horii... horii.. az zhasne.. ako vsetko... ved k zivotu sa da prirovnat vsetko... vsetko raz konci... ale.. viem preco si to chcel povedat... a aj si povedal... zivot beznadej... zivot osud...
stavas sa jednym z hracov... si jedna z postav.. si on
... dychas.. zijes.. tak ako aj ona.. tak ako aj oni.. preco tolko ublizujes? ? tazko sa mi travia tvoje slova.. tazky pohlad na teba.. ale....lahko sa mi ta drzi za ruku... tie farby su krasne.. zive.. pestre.. jasne... ziaris medzi ostatnymi.. si niekto... nie len jednym z tych ostatynch... si ina.. si moja... a ja placem.. lebo zas bodam... bodam tupym nozom... pomaly... velmi pomaly.. este vzdy je cas... hovori mi... ale zmysel zivota je iny.. iny ako si ho predstavujes...a napriek tomu... napriek vsetkemu ta chcem drzat za ruku... tolko prazdnych reci... a nic tym nepovedal... je to strach... obava z nadeje... smiat sa stebou je to co beznadej nici... drzat a za ruku je to co citim...
tak uz neplac...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár