Včera o pol štvrtej som sa dozvedel, že Pani Nedostatočná možno príde na návštevu

Keďže sa spolu až tak nekamarátime, jej zavítanie do našej domácnosti by mohlo priniesť určité problémy. Je pravda, že sa poznáme už dlho (na prvom stupni som o nej počul len sporadicky, i to len od kamarátov z iných škôl. Až s nástupom do piateho ročníka som sa s ňou po prvý krát stretol zoči-voči), no prvé štyri roky nášho vzťahu sme sa vídavali len zriedka. Občas vošla do triedy spolu s pani učiteľkou alebo pánom učiteľom a porozprávala sa so mnou (skutočne len zriedka), alebo s niektorým z mojich spolužiakov.

Rodičia ju avšak nemajú radi, a nabádajú svoje deti, aby sa Pani Nedostatočnej vyhýbali.
"S Nedostatočnou sa už nebudeš stýkať!" hovoria mamy a otcovia svojim deťom azda ešte viac, než starú známu výstrahu na "Ujov s cukríkmi". A práve Ujovia s cukríkmi sú tí zlí, ktorých by sme sa my deti mali báť. Keď ma rodičia pristihnú, ako trávim s Pani Nedostatočnou čas, mám vo zvyku si nasadiť slúchatká a pustiť jednu z mojich relaxačných pesničiek, a po nej ďalšiu a ďalšiu, až dokým sa prednáška o nebezpečenstvách spojených s Nedostatočnou neskončí. Hovorím im, že môžu "byť radi, že nechodím za Ujami s cukríkmi, tí predsa prinášajú omnoho väčšie riziko. Veď ak ma raz zlákajú na svoju stranu, je ťažké od nich odísť", no oni ma nepočúvajú a pevne si stoja za svojim.

"Oci, prečo mi neukážeš tú takú knižku, kde je podrobne napísané, kedy, a pri akej príležitosti si bol s Pani Nedostatočnou?"
"Na rozdiel od teba, ja som bol kamarát aj s Pani Výbornou a Chválitebnou."
"Na tom nezáleží, aj s Ujami s cukríkmi si sa kamarátil a ešte i dnes sčasti kamarátiš, nemáš teda právo mi to zakazovať."

Odkedy som začal chodiť na strednú školu, ubehli dva roky a štyri mesiace.
Za ten čas sme si s Pani Nedostatočnou začali tykať, a dokonca si vymenili svoje telefónne čísla. Je zbytočné opisovať, ako na to spočiatku reagovali moji stvoritelia, dôležité je, že si za celý ten čas už ako-tak zvykli. A ak nie oni, tak ja určite.
Niekedy v priebehu prvého týždňa 2007 som povedal: "Mama, dúfam, že ti došlo, že odteraz sa s Pani Dobrou budem rozprávať o dosť častejšie."
Občas ma to ale skutočne vytočí. Občas mám sto chutí Nedostatočnej povedať, aby ma prestala prenasledovať, že už náš vzťah nemá cenu.
Občas jej existenciu popieram.

No včera mi oznámila, že o necelé dva týždne sa na nejaký čas zastaví u nás doma.
"To nemyslíš vážne. Ona?!?, veď ju neznášam, a tvoj otec tiež."
Ešte to však neni isté, háda sa totiž s Pani Dostatočnou. Pani Dostatočná o moju priazeň v poslednom čase bojuje čoraz viac, a pravdupovediac, ona by mi v dome nevadila. Rodičom áno. Rodičom vadia obe Panie.

Už nejaký čas zbieram odvahu a zároveň hľadám príležitosť Pani Nedostatočnej a Pani Dostatočnej povedať, že naše kamarátstva sa musia ukončiť, že ich prítomnosť ničí moje ambície do budúcnosti, že nech behajú za ľuďmi, ktorým ich prítomnosť neprekáža.

Týmto Vám Pani Nedostatočná oznamujem, že naše cesty sa rozchádzajú.
Zbohom.

Ps: Ujo s cukríkmi = nástraha, pokušenie (alkohol, drogy)

 Blog
Komentuj
 fotka
siss  19. 1. 2010 20:50
pripadalo mi to ako taký základnarsky sloh...
 fotka
vive  19. 1. 2010 21:10
strasne detsky pojate ale o to mi islo , dieta by to takto nenapisalo
 fotka
pushqatorinqa  19. 1. 2010 21:24
zlate
 fotka
pedall  19. 1. 2010 21:39
Mrte dobré!
 fotka
adka279  20. 1. 2010 18:28
no miléé
 fotka
hachi  28. 1. 2010 21:44
uplne super a vystižne
 fotka
zeriavka  23. 9. 2010 13:12
@vive bože to bol skvelý článok naozaj ma to pobavilo
Napíš svoj komentár