mám chuť
dotknúť
sa ťa,
cítiť zase to bezpečie,
jedinú istotu reality,
ktorú som ochotná si pripustiť.
Ponoriť si tvár
do teba,
vdychovať axe
a iné ióny,
cítiť zvuk motorového orgánu,
bum bum a brn,
vyrovnať hladiny teplôt,
sledovať celý ten proces.
Nie teraz,
nie hneď.
Až za tisícky sekúnd.
Nieto rána.
Iba tá sústavná noc.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
jediný únik z reality..."