zrazu svet, čo stál sa začne točiť,
vystúpia na nebo hviezdy,
ktoré tam nikdy neboli,
rumeň do líc,
mokré dlane,
keď jazyk vraví „príď“
a pritom robí iné veci.
Stúpa tlak a zahmlieva sa pred očami,
utrieť tú rosu z očí,
vyzuť si topánky a kráčať bosí,
keď lupene sedmokrások hladia chodidlá,
akoby to bola prvá, posledná a jediná
chvíľa zároveň.
Končekmi prstov prúdi elektrina,
svetlo bliká – zhasína a zapína
sa,
keď cítiť sa dá každou bunkou,
každá bunka žije životom no spolu vibrujú
v jednoliatej harmónii
posiatej bodkami radosti.
V náručí svet,
pod pazuchou vôľa,
na dlani láska,
dve slová,
veta krásna.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár