tie krásy,
z vďačnosti
za svetlo,
ktoré osvetlilo môj tmavý kút,
za ten pohľad,
z ktorého neviem sa hnúť,
za spŕšku vášní,
čo spália ťažký vzduch,
za vôňu tých ruží,
čo preťali ten puch.
Samota odišla sťa by duch,
vnútri je kľud,
a nádeje plný sud.
Bublina nerozvážnosti praskla
pod tiažou tej magnetickej sily,
či rovno magickej,
čo spútava tie nepredstaviteľné dva body vesmíru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár