život knihy

Môj dedo mal doma veľa kníh, obrovskú knižnicu, knihy roztriedené podľa veľkosti, na jednej poličke encyklopédie, na druhej kriminálky a tak. Ale pochybujem, že všetky mal dôkladne prečítané. Niektoré tam iba ležali a zapadali prachom, pamätám si ich od malička a doteraz ležia na tom istom mieste, no a za iné odkladal bratranec cigarety.

Dedo tie knihy neotvoril a už viac ani neotvorí (telka je zaujimavejšia ). Paulo Coelho vo svojej jednej knihe písal, že knihy by sa mali darovať ďalej. Dočítate jednu knihu a darujete ju niekomu inému (ten ju dočíta a podaruje ďalšiemu), takto by knihy mali putovať a vytvárať si „svoj vlastný život“. No a možno sa vám o par rokov vrátia, kniha bude mat zožltnuté listy a vy uvidíte koľkými rukami a očami prešla.

Paulo Coelho je spisovateľ, ktorý svoje úvahy nepredáva kvôli peniazom a úspechu, inak by nevyslovil tak pravdivú myšlienku „nezáleží či si knihu kúpite keď je bestseller, alebo vo výpredaji, dôležité je to, či si z tej knihy niečo vezmete.“ Veď aj kniha ma právo na život namiesto trúchlenia na poličke.

*knihu Ako rieka, ktorá plynie mi podaroval kamoš, všetky úvahy stali za zamyslenie a ja sa teraz pokúsim podarovať ju niekomu inému.

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu