bojím sa pádu,
bojím sa hľadania,
som ticho kým ma nájdu.
Nádej mám malú,
jej plamienok hasne,
či ma len nájdeš,
bojím sa vlastne.
Tieto slová málokomu význam dajú,
no však pre mňa hodnotu majú,
i pre človeka čo čaká,
čo sa rovnakej veci jak ja ľaká.
Zvedavosť moja je však priveľká,
stále len pozorovať ma už neláka.
rastú mi krídla, začínam to chápať,
byť odvážnym treba a nie čakať.
Preto to skúsim,
pre teba to spraviť musím.
Dlžím to tebe,
omnoho viac ako sebe...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár