Hustá hmla nad mestom
Znáša sa ticho, opatrne
Na naše životy
Osudy dávno napísané

Ani hviezdy nevidieť
Cez jej bielu temnotu
Slnko už vôbec nie
Čo roztopí samotu

Jej chlad všade preniká
Aj do tepla mojej izby
A človek strápený
Už si ničím nie je istý...

 Báseň
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
sakura53  23. 1. 2009 11:53
zasa sa mi nedá dat hviezdičky
krásna básen skvelá téma a pekne napísaná
dávam 5*
2 
fotka
perseus  23. 1. 2009 12:06
ivan krasko, nox et solitudo... ...celkom fajn, chcelo by to rýmy trošku prešpekulovať...ale inak pekné
3 
fotka
kaira07  23. 1. 2009 15:32
nádherne vypovedané
Napíš svoj komentár