Výstrih po kolená.
Už sa zbieraš zo zeme:
„To je moja vyvolená!“
Jačíš, bežíš rokno k nej,
chceš aby ťa naučila milovať.
Podliehaš vášni opitej,
so všetkým chceš skoncovať.
Nakrivo odkaz píšeš,
telefónne číslo odovzdávaš.
Nestojíš, už sa len kníšeš,
už len v tmavej hmle plávaš.
Zobúdzaš sa pri záchode,
výstrih zmizol, červené nechty nikde.
Spomienky sa v tej temnote
Pomaly vynárajú a čo ešte len príde!
Odkaz, čo písal si spoznávaš
a číslo – číslo akési odvzdávaš.
Je ti zle zo seba samého,
považuješ sa za paka starého.
Na odkaze stojí:
Tu je heslo drahá, vyber si ich odtiaľ
a číslo, číslo účtu v banke...
a peňazí tvojích!
Ach tá hlúposť človeka
je nám povedomá.
Zbytočne už nariekaš,
nepôjdeš už do jej lona...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
27. 2.febuára 2008 19:39
Nuž, áno, je to tak, často sa takéto veci stávajú.. dobrá báseň...
5
Ďakujem veľmi pekne stuck_out_tongue:otešilo ma, že sa to aspoň niekomu páčilo....
Napíš svoj komentár