Moje myšlienkové pochody, zmätok a nepochopenie...goodbye my almost lover....

Po veľmi dlhom čase som sa rozhodla zverejniť ďalší blog. Dlho predlho som uvažovala čo také by mohlo naše ctené ľudstvo zaujímať. Preavdupovediac nedospela som k žiadnemu záveru, lebo keby áno, nepíšem to tu.... Môj osobný život je naprd, veď klasika. Keby som tu začala opisovať problémy, ktoré má pätnásťročné decko ako ja, hneď by ste žiadali adminov, nech ma odtiaľ vykopnú alebo čo. Jednoducho, tie moje veľmi detské problémy sú pre mňa podstatné, no pre vás by boli asi tak podstatné ako to, či zajtra kvapne na zem o jednu či dve kvapky dažďa naviac, hoci ani neviem či bude pršať. Nemuselo by.

Čiže ako vravím sú to hovadiny a už s tým začínam byť trápna, že to v jednom kuse opakujem. Moja drahá milovaná múza ma opustila, tak musím písať spontánne. Práve ma inšpiruje vytešený výkrik môjho otca, pretože sme dali gól. Strašne sa mi páči, že sa teší z takej maličkosti, hoci pred chvíľou to s ním vyzeralo minimálne na infarkt. Je zvláštne, že som na poschodí, mám zavreté dvere ide mi veľmi žalostná pesnička pomerne hlasno a ťukám do klávesnice...a cez to všetko počujem jeho radosť a samozrejme aj rozhorčeni a hnev. Samozrejme preto, lebo všetko má svoje opozitum.

Ďalšia vec, ktorá ma môže inšpirovať je azda to, že mám pred sebou otvorenú informatiku a učím sa prepisovať slová do binárneho kódu a taktiež rátať veľkosť videa po konverzii a pred ňou. Je zvláštne, že tomu rozumiem, ale určite písomku zbabrem. Ako minule, keď som sa pomýlila tým, že som bola pevne presvedčená o tom, že hocičo na nultú je nula. A nie je... No ale to je vedľajšie.

Práve mi prišlo strašne ľúto. Hentá baba čo mi tu spieva má veľmi dobrého textára. Ešte stále ma neomrzelo počúvať tie slová každý deň minimálne tri hodiny. To znamená že denne tú pesničku dookola počúvam tri hodiny. O chvíľu mi z nej bude minimálne na tyku, ale zatiaľ sa cítim dobre...
Goodbye, my almost lover
Goodbye, my hopeless dream
I'm trying not to think about you
Can't you just let me be?

Ešte stále nechápem, prečo je to “almost“ lover prečo takmer... Ale je krásna. Keby bol aj môj reálny život taký krásny ako je tá pesnička. Začínam uažovať, že si vytvorím vlastný svet a budem tam žiť krásne ako je tá pesnička. Viem, že by ma to omrzelo, ale byť aspoň nejaký čas vo svojom krásnom svete musí byť úžasné. Tam by ma mal každý rád, nikto by nepozeral na chyby ktoré strašne ľutujem, nikto by ma neodsudzoval, nikto by mi nikdy neublížil. Každý by sa tam mal navzájom rád a mne by bolo úžasne. Ale nestane sa to. Je mnoho vecí, ktorých sa neviem zbaviť ani v snoch. Je ich až príliš veľa. Sčasti tým myslím aj tie detinské problémy, ale tých je oproti tým skutočným fakt že málo.

Tak rada by som vymazala isté časti môjho života. Všetko by bolo iné, krásne, keby sa niektoré veci nediali. Všetko ma všade prenasleduje. Kamkoľvek sa pohnem, vždy sa nájde niečo, čo mi pripomína všetko to zlé a škaredé v mojom živote. Všetko čo chcem vymazať alebo pokrčiť ako papier a hodiť do koša a potom to separovať. Mojím veľkým tajným snom je nájsť niečo, čo ma urobí šťastnou. Ale bolo by to len vtedy, keby bol zároveň šťastný každý okolo mňa. To sa nestane. Niekedy si želám mať nejakú kúzelnú moc a ovplyvniť všetko ôkol mňa a obrátiť to ne dobrú stranu. Nedá sa to... Dnes pred spaním na to budem myslieť, aby sa mi to snívalo. Chcem vedieť aké by to bolo, keby som bola šťastná ja a všetci ostatní. Aspoň vo sne keď už ináč nie. Musím len dúfať, že nezaspím počas pozerania filmu... a že na to zabudnem.

Vraciam sa k tej pesničke. Pôsobí na mňa ako elégia ako niečo veľmi smuné. Hoci keby si ju vypočul niekto iný, určite by si to o nej nemyslel. Je mi z nej tak ...tak depresívne. Proste smutno. Asi ju už musím prestať počúvať. Ešte sa to odzrkadlí na mojej každodennej veľmi zlej nálade. A ja enchem aby bola ešte horiša. Neviem to síce zmeniť, ale jednoznačne ju nechcem mať ešte horšiu.

Prepáčte za tento chaotický blog, ale mám dobrý pocit na duši, že som sa aspoň kúsoček vyrozprávala. Aspoň trochu ľahšie dnes zaspím....aspoň trochu....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu