Takejto osoby nie je ľahké sa vzdať, a tak sa Vám môže stať, že samy seba chtiac-nechtiac uväzníte vo zvláštnom vzťahu, ak sa to vôbec dá tak nazvať.
Preto sedíte spolu do rána v kuchyni a rozprávate o jeho kocúrovi a vašom psovi radšej ako o vás dvoch, zámerne aj nevedomky si navzájom ubližujete a odpúšťate bez jediného slovka odpustenia, bozkávate sa, ale ani jeden sa neodváži povedať, čo naozaj cíti, lúčite sa bez toho, aby aspoň jeden z vás povedal, že mu bude ten druhý chýbať, a znova sa náhodne stretnete pričom len vaše žiariace oči prezradia ako sa obaja tešíte, že sa opäť aspoň vidíte. Navzájom sa nepúšťate, ale ani nedržíte. Dúfať v niečo viac tomto type vzťahu-nevzťahu je ako chcieť kresliť farby obyčajnou ceruzkou- nie je to možné, pokiaľ nevymeníte ceruzku za farbičky.
A preto si skôr alebo neskôr si jeden z vás naozaj nájde tie farbičky, teda osobu, ktorá so sebou nenesie to zákerné slovíčko keby a Vám nezostane nič iné ako to ticho akceptovať a pochovať v sebe tieto city bližšie neurčeného typu. Veď mu to predsa prajete.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
georg21
19. 8.augusta 2013 17:29
tieto veci sú veľmi citlivá záležitosť, a dôležité je najprv vedieť čo človek chce. Nie najprv všetko ochutnať a potom bezmocne čeliť následkom "otravy". A to chce čas, aby si to zistila.
Napíš svoj komentár