Istý čas už prešiel,
zdalo by sa, že letel.
No ja stále premýšľam nad tým,
čo tu vlastne robím.
Ešte mám kopu nezodpovedaných otázok,
na ktoré nepoznám odpoveď,
Pred tvárou ten zvláštny obrázok
hriešnika idúceho na spoveď.
Obklopená mocou silnej samoty,
v kúte zahnaná nádej
Dusím v sebe pocity.
Pocity lásky mne nepoddajnej.
Utekať? Niet už kam.
Všetky cesty sú už dávno zničené.
V tom som pochopila tam,
čo je životom zatajené.
Vieš alebo nie,
stojím tu tvárou ku tebe,
čakám len na teba a tvoje pochopenie,
ale nie na bezvýznamné obete.
Vieš alebo nie,
dávno nie som malá,
pocítila sladké opojenie,
zažila, čo znamenala zrada.
Pochopil konečne,
že človek ako ja nežije len z čistej radosti.
Prosím, neotoč sa opačne,
keď zistíš so mnou trpkú lásku temnosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár