Smútok a samota tento príbeh píše.
Pomaly svitá, slnko vyťahuje mráz.
Z mojich očí stráca sa života odraz.
Pomaly chladnem, umieram.
Bez citov, lásky, priateľstva.
Nepomáha ani čaj,
malinový, ten, ktorý si milovala.
Odo mňa.
Pamätám si isté city.
Kam však zmizli, neviem.
Zrazu boli fuč, proste paf!
Zostal z nich len prach,
vždy keď som na to spomínal.
Mrazí ma, keď viem...
ako som sa upínal.
Na city nejestvujúce.
Prečo? Neviem.
Zaslepenosť nepríjemná.
A koncom dňa mi ostalo,
už len skrývať všetok bolesť.
ukázať svetu, že hrám nekalo.
Že nepoznám čo je dobré...
a čo zlé?
Zlým sa stávam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hentaiista
13. 10.októbra 2012 10:55
Bravo Evokuje to myšlienky aj emocie... klobúk dole
Napíš svoj komentár