Fuh. Som mimo. Kto mi to vysvetlí? To dievča sa vydáva teraz zrejme za mňa. Mňa by najradšej zaškrtila alebo niečo horšie. Vyhráža sa mi, prebrala mi kamoša, vyzerá ako ja a nejaké decká na ňu útočia? Čo to má znamenať?
Ďalej. Čarodejníci v našom meste. Schyluje sa tu k niečomu čo dopadne veľmi zle. Cítim to.
Musím byť od teraz ostražitá.
Ráno kráčam do školy pri bráne ako každé ráno ma očakáva Lili. Pozriem sa na ňu, kývnem jej hlavou na pozdrav a prejdem okolo nej.
„Héj!“ kričí za mnou „čím ďalej tím si čudnejšia, čo sa to s tebou deje?“ hovorí, keď už vedľa mňa kráča. „A ako dopadlo rande?“
„Nebola som na ňom!“
„Čo? A to už prečo ? Hovor!“vyzývala ma k reči.
„ Raz sa to dozvieš!“
„Raz akože raz? Teraz veď sme naj kamky.!“
„Prepáč mám zlú náladu“
„Fajn“ povedala. Vystrela sa ako žirafa a odkráčala za Lubošom, ktorý ju čakal vedľa na lavičke.
V triede som si sadla na svoje miesto. Zapla som si mp3 a položila som si hlavu na lavicu. Nepočula som zvonenie, ani ako vchádza profesor, až pokým do mňa Lili nedrgla. Zdvihla som hlavu. Vedľa profesora stála zrejme nová žiačka s dlhými blond vlasmi, vyšúchanými riflami a v ružovom úzkom tričku. Priblblo sa usmievala a prebodala ma s pohľadom.
Stúpa mi tlak! Nervy! Tak by som sa za ňou rozbehla a strelila jej. Musím sa upokojiť! Klud Emily, klud! Fúú!
To je tá čupka, ktorá mi včera pred kinom prebrala Gaba a on zrejme o ničom netuší. Len prosím nech ju profesor neposadí ku mne lebo jej ošklbem všetky vlasy, ale zaujímavé je na tom, že včera ich mala červené ako ja. To si tak rýchlo prefarbila? Cítim, že v tejto triede sa už nebudem cítiť pokojne. Budem mať len každodenný stres a prospech sa mi zhorší, cítim to.
Profák ju posadil do druhej lavice v strede vedľa Gaba. Vydýchla som si. Až teraz som si uvedomila, že som bola taká zamyselná, že som, ani nezastrehla ako sa to dievča volá.
„Lili, Lili“ šepkala som na ňu.
„Čo?“povedala chladne.
„Ako sa volá to nové dievča?“
„Na toto som ti dobrá? Spýtaj sa jej!“ povedala nahlas na celú triedu.
„Dievčatá čo tam riešite?!“skríkol profesor na nás.
„Ja nič“ odvetila Lili.
„Emily nejaký problém? Nerozumieš niečomu?“spýtal sa ma profák.
Pokrútila som hlavou.
Cez prestávku tá dievčina stále po mne pokukovala. Potom sa postavial zo stoličky a namierila si to na koniec triedy k hoperom. Niečo im šepkala a ukazovala na mňa. A nato sa začali smiať. Fuuh. Musím dýchať. Vybehla som von s triedy.
„Ahoj moja, ďakujem za včerajšok a ešte raz ti hovorím, že si bola naozaj krásna. Viac ti to sekne upravene v diečenskom štýle.“
Ehm? Čo? Vyvalila som naňho oči. Oh. Musím sa kontrolovať.
„Aj ja som rada, že ti bolo so mnou dobre.“
„Mohli by sme si to zopakovať“
„Prepáč, Gabo, ale radšej nie.“
„Ale veď nám bolo, tak dobre a ty si hovorila, že si to zopakujeme. Krásnu noc som s tebou prežil“
„Čo? O čom to hovoríš? Čo sa stalo v noci? Hovor?“
„A.. A akože ty si nepamätáš? Veď sme nepili. Užili sme si predsa ako sa patrí“
„No milý môj, tak to sa mýlíš“ povedala som a vratila som sa rýchlo do triedy.
Išla som smerom k laviciamam kde sedia hoperi a pri nich stojí tá bosorka! Áno, bosorka!
„A ty ! Počúvaj ma ! Neviem ako sa voláš a aký máš problém so mnou, ale vyriešime si to tu a teraz! Inak ťa rozdrapím na márne kúsočky a tvoj otecko ťa môže zbierať zo zeme a skladať ako puzzle!“
Na tento môj monológ stíchla celá trieda a sledovala nás bez slov.
„Emily, ukludni sa prosím, snáď to nechceš teraz riešiť, keď si rozrušená zo včerajšej vášnivo vzrušujúcej noci, v ktorej si stratila svoje drahocenné panenstvo“to ma dorazilo. Ako mi to môže robiť? Má rozum? Určite nie!
Nato sa jej kumpáni pri stole začali rehotať. Bavia sa s ňou tak, akokeby celú večnosť bola s nami v jednej triede. Debili hoperský! Neznášam ich spolu aj s ňou!
„Prosím ťa, o tom by sme mohli hovoriť dlho kto sa včera vyspal s Gabrielom! Ale na mňa to hádzať nebudeš ty kurvička! A teraz mu to pekne choď vysvetliť, kto bol s ním v kine!“
„Moja nevyvliekaj sa zo sytuácie. Nemáš dôkazy!“
„Tie si zistím! Milá moja. Ešte sme neskončili!“
„Ja som s tebou neskončila! Však to si vyriešime neskôr, bez svedkov! A môj zámer poznáš!“
„Si obyčajná chudera, prečo ma otravuješ a nenecháš ma žiť svoj život? Ber si chalanov akých len chceš, mne je to jedno, ale mňa nechaj.“
„Chudera si jedine ty! Príživníčka! A pakuj sa !“ zrevala na mňa.
Nemala som náladu sa s ňou ďalej hádať.
Teraz som v ohrozený, musím si vytvoriť ochranu, aby som sa vedela brániť. A zrejme nakuknúť aj na tú čiernu mágiu. Mala by som zájsť za tými súrodencami.
Áno. Pobalila som si veci do ruksaku a vyšla som zo školy. Bežala som dole cestou až k veľkému domu, kde býva rodina čarodejníkov.
Zazvonila som.
Dlho som nečakala a otvoril mi chalan s úsmevom na perách.
„Čo tu robíš?“vyštekol na mňa.
Vyvalila som naňho oči. Na sebe má červeno čierne kockované nohavice a čierne tričko. Svoje hnedé vlasy má urobené na číro. Na zápästiach a na krku má vybýjané obojky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár