Začnem od začiatku ako sme sem dneska dorazili sme tu už štyri hodiny a ja som toho zažil toľko čo som zažil v predchádzajúcich mestách a dedinách za týždeň.
Dorazili sme a ubytovali sa.
Otec ma poslal do obchodu nakúpiť potraviny, aby sme mali čo jesť. Ako najspoľahlivejší člen rodiny som išiel. Vošiel som do jednoty s nákupným košíkom a zamieril som hneď k jogurtom.
Vedľa mňa sa pristavilo blonďavé nevinné dievča. Nevinné dovtedy dokým nezačalo so mnou konverzáciu. Zadíval som sa na ňu ako na prízrak. Verte alebo neverte, ale očarila ma. Krásna bola. Môžem povedať, že aj doposiaľ je,ale odradila ma jej správaním a nesprávnym prístupom.
„Čav“ pozdravila ma hlasno a zdvorilo. Nestihol som jej ani odpovedať a hneď pokračovala: „Čo tu tak sám? Nechceš niečo podniknúť kocúrik?“ podišla ku mne a dala mi frčku do ucha.
Odpovedal som rázne a jedným slovom „Nie!“
Stála za mnou a jemne sa dotýkala mojich ramien a šepkala mi do ucha „Nebuď odmeraný. Potrebujem tvoju pomoc. Chcem zničiť jedno dievča. Chcem aby bola na dne a aby jej nebolo pomoci. Pomôžeš mi s tím? Ty Čarodej!“
Čo to dievča chce? Preskočilo jej ? Ja sa do žiadnych sračiek miešať nebudem. A odkiaľ vie, že som čarodejník ako to mohla zistiť?
„Mizni odtiaľto! Inak si ma nepraj!“
Zavrčala na mňa. „Takýto chalani ma vzrušujú, tak čo pomôžeš mi? Mohla by to byť zábava. Ak to neprijmeš, tak ťa zničím!“
„Nerozumela si, že nie! Lebo ja ťa zničím! A padaj! Nech ťa už nevidím!“povedal som. Vzal som nákupný košík a nechal ju tam stáť samu. Nakúpil som potrebné veci a vyšiel som z obchodu.
Kráčam po chodníku zo štyrmi nákupnými taškami. Pozerám sa pred seba. Okolie nevnímam. Ako tak kráčam, tak sa mi roztrhnú tašky a všetko nákup sa ocitá na zemi. Za sebou započujem smiech. Otočím sa. To otravné dievčisko! Do frasa, snáď ona mi nedá pokoja! No, moja milá to si si pokašlala. Môžeš sa tešiť! So mnou sa nemala zahrávať! Namyslená pipka si myslí o sebe, že je neviem čo a pritom je obyčajná nula!
„Poď sem drahá“ zavolal som si ju k sebe s úsmevom na tvári, aby to nebolo nápadné.
Očarená, že som si ju zavolal sa rozbehla ku mne a skočila mi na hruď.
„Som rada, že si si to rozmyslel a príjmaš moju ponuku. Inak by som ti pokoja nedala.“
„Počúvam, aký je plán!“spýtal som sa.
„Tak dneska to dievča má ísť na rande s jedným chalanom, ale predbehnem ju a pred očami ho jej ukradnem. Geniálne nie?“
„A čo ja s tým ?“
„Zatiaľ nič. Až neskôr ťa budem potrebovať. Podľa toho ako sa vyvinie situácia. Keď chceš, tak ma môžeš sledovať , aby si spoznal tú babu. Nechcem aby si si ju náhodou so mnou pomýlil. Totižto vyzeráme rovnako.“
„Rovnako? Chceš ubližovať svojej sestre?“
„Už nieje moja sestra. Vlastne ani nebola. Neznášam ju. A ani sme spolu od narodenia nebývali. Lenže ona o tom nevie.“
„Môžem si ťa odfotiť?“
„Samozrejme“súhlasila.
Vytiahol som z vačku mobil a odfotil som si ju. Super mám fotku! Rýchlo som sa rozlúčil. Vytvoril som si kúzlom pred sebou cestovnú tašku a nahádzal do nej nákup. A pomalým poklusom som šiel domov.
Prišiel som domov, vyložil nákup a zvolal som:
„Mia, Ema, Dávid ku mne!“ všetci príbehli ako rakety, takže som ani čakať nemusel.
„Mám pre vás úlohu, hlavne pre vás krpci, ty budeš na nich iba dávať pozor!“
„Supéééééééér akúúúúúúú??“ zvolala Ema s Dávidom.
„Tu máte fotku jednej dievčiny, ak pôjdete niekde, alebo len tak na ulici zbadáte toto dievča, tak jej robte zle. Máte to povolené! Jasné? A na nič sa nevypytujte. Viac vám nepoviem.“
Odovzdal som robotu súrodencom a vybehol som von. Bolo už trištvrte na šesť. Sústredil som všetky mysli na tú babu aby som ju našiel. Pred očami sa mi objavila mapka, ktorá ma viedla k nej. Za desať minút som tam bol. Pred kinom. Postavil som sa za krík a pozoroval som celú scénu. Nič podozrilé som si nevšimol. Žiadne jej dvojča. Videl som ako sa otočila na zadný krík a odkráčala s tím chalanom do kina. Zostal som za kríkom a čakal. Zrazu som zbadal to dievča, ale len zo zadu. Oblečené v čiernych rifloch a tričku s červenými rovnými vlasmi. To má byť jej dvojča? Vystrel som sa a zakrádal som sa za ňou nenápadne, aby si nič nevšimla. Keď kráčala okolo nášho domu, tak akoby do niečoho narazila. Och, moji súrodenci! Teraz nebudeme vedieť, ktorá je tá zlá, keď sú dve. Odišiel som a vnikol som do domu zo zadným vchodom. Vyšiel som na poschodie mojej izby otvoril okno a pozoroval decká.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár