Zatiaľ si zapnem počítač a pozriem sa na moju stránku a poodpisujem zákazníkom. Poodpisovala som na všetky a po chvíli mi prišla nová správa.
-Krava sprostá! Nebalamuť tu ľudí, svojimi výmyslami. Myslíš si, že ti aj niekto verí? Daj si odpich! Nikto nemá záujem o tvoju pomoc. Myslíš si, že si najlepšia? Tak to moja milá si na veľkom omyle. Ja ti ešte ukážem čo dokážem! Drbka!-
Pozerám nato s vyvalenými očami. To má čo znamenať? Mám odpísať nato niečo alebo nie? Ako sa mohlo nejaké šibnuté decko dostať na moju stránku a takto sa mi vyhrážať? Alebo by to bola nejaká nespokojná zákazníčka? O tom silno pochybujem.
Kto by to mohol byť?
-V prvom rade ukľudni sa. Neviem o čom hovoríš. Sťažoval sa ti niekto? Správaš sa ako decko! Máš nejaký problém? Môžeme si ho vyriešiť!- napísala som.
Dlho som nečakala a už mi blikala nová správa.
-Problém mám s tebou. A teraz ti ukážem čo ja dokážem. Adoptovaná Drbka!-
To čo má znamenať? Ten dotyčný ma musí poznať a vedieť o mne dosť vecí.
Kurňa za desať minút šesť.
Ponáhľam sa rýchlo ku kinu. Hneď ako zbadám pri lavičke stáť Gaba, tak sa mu nejaké dievča vešia okolo krku. Zájdem rýchlo za krík, aby si ma nevšimli a načúvam.
„Som veľmi rád, že si prišla“
Dievča sa zrejme naňho usmieva vidím ju len zo zadu. Tiež má červené vlasy ako ja.
„Aj ja už som dlho čakala na tento moment.“
To čo má byť! Idem tam?
Dievča sa zadíva dozadu presne, kde ja stojím.
Zostávam stáť ako prikovaná s otvorenými ústami a civiem na ňu ako na ducha. Ona vyzerá presne ako ja! To nieje možné! Usmeje sa na mňa, chytí Gaba za pazuchu a ťahá ho smerom ku kinu.Určite nejdem za nimi. Ešte si všímam, že má úplne iné farby na sebe než ja nosím. Zaujímave, že to nieje Gabovi čudné. Do pekla, do pekla. Kto to je? Áno, určite ona mi písala na nete! Ale prečo? A akože vyzerá, tak ako ja? To nemôže byť pravda. Určite sa mi to zdalo! Ale nie! Veď viem čo som videla. Niesom na hlavu. Musíme mať niečo spolu spoločné. Vyzeráme rovnako! Vie, že som adoptovaná! Sme sestry! Nie, tomu nemôžem veriť! Jedno viem neznáša ma. A tak isto aj ja ju! Nechcem mať s ňou nič.Problém je len v tom, že prečo mi začínať zasahovať do života?
Otočím sa rýchlymi krokmi kráčam preč. Zatáčam za roh, keď zrazu narazím do niečoho a nechce ma to pustiť ďalej. Náhle predo mnou vyskočia dve deti a začnú sa strašne smiať.
„To nebolo vtipné! To sa nerobí!“povedala som.
Nerozumné decká, len tak nechajú pofľakovať sa po vonku. A nedbalo používať svoje schopnosti. Schopnosti? Čarodejníci! V našom meste? Aj tá krava je čarodejníčka. Určite toto sú jej ďalší súrodenci.
„Och, prepáč za mojich súrodencov. Nič sa ti nestalo?“ vykukla spoza brány dievčina.
„V pohode, len si myslím, že by nemali behať po ulici. Nerada to hovorím, ale mali by ste s toho problémy. Ver mi.“
„Ešte raz prepáč. My vieme, ale nič sa s nimi nedá robiť a naozaj prepáč mysleli sme si, že si niekto iný.“
„Do pekla to vás je tu koľko?“ hovorím a prešľapujem z jednej nohy na druhú a tie dve deti sa na mňa uškŕňajú ako na šaša z cirkusu.
„ Ale Mia veď brat nám dal jej fotku a ona vyzerá presne tak isto ako tá na tej fotke.“ krčím dievča s ramenami. Zrejme neprichádza k tomu na koreň.
A ja už tobôl nie. Kto je to druhé dievča a čo má s týmito tu?!
„Môžete mi vysvetliť čo sa tu deje a kto je to dievča čo sa podobá na mňa? Lebo ak mi neporadíte, tak budete mať aj so mnou problémy nie len s ňou. A ak ste súrodenci alebo neviem čo, tak prečo sa mi vyhrážate? Urobila som niečo niekomu z vás?“
„To by bolo na dlhú debatu. Dobre som začula? Vyhrážalo sa ti to dievča? Mne mihom sekundy lietali myšlienky, že ste sestry a máte to isté za lubom“
„Dneska som ju prvýkrát videla! Čo má za lubom?“
„To neviem. Len brat nám hovoril, že jej máme robiť zle. Ale ako vidíme bude to problém, keď nebudeme vedieť, ktorá je tá pravá. Čo keď si to stále ty tá zlá? Iba jedna a hráš sa na dve strany. Nemôžeme ti veriť.“
„Pochybujete o mne? Tak mi zavolajte vášho brata!“
„Ten išiel sledovať tú druhú. Aha, tak naozaj ste dve.“ V ruke drží fotografiu a raz pozerá na ňu a raz na mňa.
„Nemôžete mi dať na neho kontakt? Alebo na vás?“pýtam sa.
„Dám ti môj email. Počkaj, napíšem ti ho. Inak ja som Mia“ podáva mi ruku cez tehlový plot.
„Emili“
Pribehne ku mne dievčatko s kučeravými hnedými vlasmi „ ja som Ema a toto je Dávid“ ukáže na vedľa stojaceho chlapčeka.
„Rada vás spoznávam . Snáď mi už neublížite“
„Nieeeeeeeeeeeeeee“ zasmejú sa.
Vyzerajú byť celkom milí. Naozaj by som bola veľmi rada zistila čo to dievča má za lubom. Musím sa stretnúť s ich bratom.
„Inak ste tu nový?“
„Hej sme tu štyri hodiny a stalo sa tu toľko vecí. Čo sme hádam ani za celí svoj život neprežili. Zaujímavé mesto. Budeme tu mať o zábavu postarané.“
„To áno, len mňa by veľmi zaujímalo čo má to dievča za lubom“
„Ako aj ja nad tým rozmýšľam, tak by som chcela prísť tomu na koreň. Mali by sme začať študovať čiernu mágiu. Nejdeš ďalej?“
„Oh, teraz nie. Nabudúce, musím ísť domov o všetkom porozmýšlať“
„Tak nabudúce. U nás si vítaná“
Ronald
A stalo sa to! Presťahovali sme sa a hneď to aj začalo!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár