Pred školou ma už čakali baby. Pozdravili sme sa a išli rovno do telocvične, kde má byť príhovor.
Po tom únavnou príhovore sme sa pobrali do tried. Hneď som zaujala miesto v poslednej lavici pri dverách, aby som mohla byť celý školský rok opretá o stenu a mať výhľad na celú triedu. Predomna si sadli moje dve najlepšie kamošky. Ja sedím jednoznačne celý školský rok sama. Ostatný majú spolusediaceho.
Do triedy vkročil triedny profesor. Vedľa neho aj ten chalan z autobusu. To nemyslí vážne! No, len nech ho skúsi posadiť ku mne!
„Žiaci ako prvé Vám predstavím vášho nového spolužiaka Jakuba Kopačku“ náhle sa po triede rozbehne rehot. „Jakub môžeš si ísť sadnúť do zadu k tvojej novej spolusediacej Natálke“prehlási profák.
Postavím sa.
„Pán profesor námietka! Nie žeby som niečo proti nemu mala, ale ja zásadne nesedím s nikým ! Chcem sedieť sama ! Prineste mu mu ďalšiu lavicu!“
„Natália sadnite si. Mali by ste sa začleniť do spoločnosti a nie vždy byť sama. Potrebujete zmenu a tú Vám ponúkne Jakub.“
„Pán profesor to nemyslíte vážne!“
„Ticho! Už nechcem o tom počuť žiadne slovo!“
Jakub kráča smerom k mojej lavici odvrátim pohľad na stenu. Tak a až teraz ľutujem , že nesedím pri okne. Aké to je blbé sa pozerať na stenu, ešte si pomyslí, že som nejaká psychopatka. S hrmotom sa posadí. Celá trieda ho sleduje. Pokrútim očami.
„Och, prepáč“ zase sa mi ospravedlňuje.
„Prestaň už s tým !“
„Prepáč, nevšimol som si, že si to ty“
„No ako si ma len mohol prehliadnuť? A už prosím ťa nikdy mi nehovor prepáč. Vie ma to dosť naštvať“
„Ehm, dobre“
„Natália, Jakub ticho! Ako vidím našli ste si spoločnú reč, ale preháňať to nemusíte. Zajtra budete mať na to prestávky.“ upozorní nás profák.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ihavenoname
14. 10.októbra 2011 23:16
pokračovanie!!!! super to začína
Napíš svoj komentár