Láska dvoch, tá je jedinečná (10.) Nehoda v buse.

Poviem babám nech idú, že ja za nimi hneď prídem.
Stojím oproti Kubovi na schodoch, podopieram sa zábradlie. A hľadím do jeho modrých očí.
„Ja som sa ťa len chcel spýtať....“hovorí.
Započujem kroky spoza schodov vyjde môj brat Marko. Zastaví sa pri nás.
„To je kto?“ pýta sa ma. A škaredo zazrie na Kuba.
„Len spolužiak“ odpovedám mu.
„Ešte som ho tu nevidel“
„Je nový, v pohode môžeš odísť“
Kubo iba pozerá raz na mňa a raz na môjho brata.
Marko ešte raz škaredo na Kuba zazrie a odíde.

„Prepáč, môžeš pokračovať čo si sa ma chcel spýtať?“
„To bol kto?“
„Ale nikto, hovor,lebo sa ponáhľam“
„Ja som sa ťa chcel spýtať či by si nešla so mnou von, len som ti chcel nahradiť ten včerajšok“
„Včerajšok? Prečo? Veď sme sa potom ešte stretli a bolo fajn.“
„No“povie so sklonenou hlavou.
„Deje sa niečo?“
„Nie, prepáč“ otočí sa odchádza.
„Počkaj! Stretneme sa u nás na dedine o šiestej. Môže byť?“
Prikývne hlavou a ide preč.

Zbehnem schodmi do telocvične. Rozhliadnem sa po nej. Na druhej strane uvidím kamošky, tak bežím za nimi cez celé ihrisko, kde chalani už začali hrať futbal. Lopta letí priamo oproti mne. Skrčím sa na zem. Rozhodca zapíska a vyhodí ma odtiaľ. A zakáže mi chodiť sa pozerať na zápasy. Super. Pozriem sa na hodiny. Za päť minút má ísť autobus. Tak sa rozbehnem von zo školy. Autobus už stojí na zastávke a nastupuje posledný žiak rýchlo tam dobehnem a nastúpim tiež. Autobus je strašne plný. Nejako sa posuniem do zadu. Niekto do mňa zo zadu strčí. Neudržím sa na nohách a padám na zem pričom so sebou stiahnem aj najbližšieho stojaceho cestujúceho.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu