Od bezmennej.
Stratenej.
Večnej tuláčke.
Ktorú nikto nenájde.
Počúvajúc poľskú pesničku
sa nechať unášať ideami
všeslovanskej vzájomnosti.
V pojebanom Exploreri
písať slová bez významu.
Snívať o červenej cigarete
a chlaste.
Chápať sa.
Chápať seba.
Bez obmedzení tými, ktorí poznajú moju tvár.
Moju červenú podprsenku
a čipkovanú košieľku.
Ten korzet už dávno nenosím.
Nebudem písať
čo odomňa chcete.
Už ani slovo.
Už ani riadok.
Vám nie.
Básníci
v noci
na Petříně.
Vo svetle lámp.
V jesennom lístí.
Básnici a filozofi
na jednej lodi.
Tí, čo chápu svet po svojom.
Vyššia forma.
Žiadna póza
žiadna výsada.
Niektorí vidia
iní sú slepí.
For my words
never shall I be forgotten.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
9. 5.mája 2011 13:45
na trinásťročnú je to veľmi vyspelé, myslím
Napíš svoj komentár