Horí most.
Nad čiernou riekou v údolí, v strede noci.
V úplnej tme.
Jediné svetlá sú hviezdy a oranžové plamene.
Drevo praská.
Laná sa prepaľujú.
Poznáš ten most.
Lanovo-drevený.
Rozkývaný.
Laná ako zábradlia.
Veď sme sa pri ňom toľkokrát stretli...
Zapálila som ho ja.
Začiatok na mojej strane som trochu poliala benzínom, zvyšok sa pekne chytil.
Na tvoju stranu ísť-neexistuje.
Zato pálim ten most.
Lebo tam už ísť nechcem.
NECHCEM.
Úlisné kroky.
Po špičkách.
Prikradol sa ku mne, na moju stranu.
A spustil pesničku.
Stačilo.
Flegmaticky si zapaľujem cigaretu.
Sedím na studenej tráve a sledujem, ako horí most.
Dym stúpa do čiernej oblohy.
Pozerám na tvoju stranu, na ktorú už nikdy nevkročím.
Koľkokrát som tam sedela a pozorovala ťa.
Koľkokrát si tam ty sledoval mňa.
Kus mosta padol do čiernej rieky, ktorá ho unáša preč.
Navždy preč.
Vidíš?
Nevidíš...
Už tam nie si
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár