Príspevky prišli rôzne. Niekto to rád vietnamské a iní zase značkové. Niekto uprednostňuje kvalitu a rád si za ňu zaplatí. Pre iného sú to len handry a nemieni za ne vyhadzovať polovicu svojej mzdy mesačne.
Obchody s oblečením väčšinu z komunity lákajú. Pestré farby, pekne naaranžované figuríny s novým kúskom vábia ku kúpe. Nakoniec po dlhom váhaní kúpiť, či nekúpiť dovedú k pokladni. Odvetvie podnikateľskej psychológie má mnohé ,,triky“, to znamená, že aj okolie pokladničného pultu zdobia rôzne doplnky, ktoré pri dlhej rade čakania nás nútia rozmýšľať, či si nezakúpime aj ich.
Značkové obchody nás lákajú svojou exkluzivitou. Obchody s oblečením vyrábaným vo veľkom zase ľudí lákajú nízkymi cenami. Alebo napodobeninami značkových vecí za ,,pár šupov.“
Mne osobne je jedno, či je vec značková alebo nie (nemám však rada napodobeniny značkových vecí). Občas si však ale vyčítam, keď za oblečenie čínskej výroby zaplatím viac ako by ma to vyšlo v značkovej predajni. Keď kupujem značkovú vec za drahšie peniaze musí sa mi veľmi páčiť.
U mňa však prevažuje, že viac nosím veci, ktoré v obchode uvidím náhodne, hneď sa mi zapáčia a musím ich mať. Keď idem do obchodu s cieľom TOTO POTREBUJEM KÚPIŤ, tak sa mi nič nepáči, alebo nemajú moje čísla. Čiže uprednostňujem takú náhodnú kúpu. Ak sa mi vec skutočne páči cena nezohráva úlohu. Jasné, že si nejdem kúpiť to, na čo nemám peniaze Myslím tým, že som ochotná zaplatiť aj absurdnú cenu, ak ma niečo zaujme.
Časté chodenie do obchodov však neprospieva mojej peňaženke. Dávnejšie som chodila aj 3 krát týždenne. Pravdaže...stále mali novú kolekciu, stále mali výpredaje a tak som len míňala a míňala. Teraz chodím tak raz do týždňa...alebo sa premôžem a jeden týždeň vydržím aj bez toho
Ak nakupujem, tak si poviem: ,,Naozaj to potrebujem? Nemám v šatníku už 20 podobných kúskov? Budem to naozaj nosiť?“
Ale ak natrafím na niečo ozaj pekné tak to kúpim – moja slabosť.
Nejaké extra ceny nemíňam. Aby som sa aj ja vyjadrila v našej mene, tak – tričko do tých 30-40€, nohavice do 70€, šaty do 50€, kabát do 200-300€, topánky do 250€. Toto sú ceny uvedené obrazne do koľko by som dala za určitú vec najviac! To neznamená cenu mojich pravidelných nákupov.
Takúto cenu by som dala maximálne za kúsok. Musel by byť však určite značkový! Inak by to boli naozaj len vyhodené peniaze. Napríklad taký ten kabát za 300€ by musel byť nositeľný viac ako 2 roky.
Veci kupujem väčšinou do 100€. Myslím, že drahší kus nemám...
Čo som si po dlhších rokoch uvedomila je to, že oblečenie nemá takú cenu akú vidíme na visačkách. Preto už nevyhadzujem zbytočne peniaze na predražené veci.
Mám skúsenosť, že som si kúpila vo výpredaji kúsok za 5 eur. Po výpredaji, keď premiestnili regály v obchodoch, vyložili ten istý mnou kúpený tovar, ktorý bol zrazu predávaný za 20 eur. Aj tomuto sa hovorí manipulácia kupujúcich.
A takto to chodí na Slovensku... obchodníci si chcú, čo najviac na nás zarobiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár