extra osobné...
Mám rada Julu. Je to moja sestra. Mám ju rada nielen preto, pretože je moja sestra, ale hlavne preto, ako mi vie doma pomôcť. Pre to, lebo je jediný človek v mojej rodine, ktroý nič nepredstiera.
Mám rada Betu. Je to moja sestra, ktorá je odo mňa mladšia len o rok.
A predsa si ňou toľko nerozumiem. Ale mám ju rada. Lebo spieva. Ja veľmi rada počúvam ľudí, čo vedia spievať.
Mám rada Mišu, čo je moja tretia sestra. Mám ju rada preto, lebo kráča v mojich šľapajách.
Mám rada Kiku. Narodila sa, keď som šla do prvej triedy. Je geniálna, pretože dokáže počítať. Ja nie.
Mám rada Žofu. Je to moja najmladšia sestra. Je medzi nami deväť ročný rozdieľ. Mám ju rada z princípu. A princíp je dôležitý.
Mám rada svoju mamu. Pretože ma dokáže utešiť. Pretože ma pochváli, ako psíča, a ja som potom na to nesmierne hrdá.
Pretože ma k nej tiahne silné puto, ktoré sa nedá roztrhnúť.
Mám rada Shizu-kuna. Môžem rozprávať a rozprávať a rozprávať... a on počúva.
Mám rada Yui. Pretože je to moje Slniečko, a v tejto tme, zvanej môj život, ho potrebujem zo všetkého najviac.
----------------------------------------------------------------
Toto je moje prvé vyznanie. Je jednoduché, bez nejakého veľkého emočného či citového zafarbenia.
Ak by som tu napísala sloh o tom, ako veľmi milujem toho a onoho, vyznelo by to umelo a pokrytecky. Každého \\\"mám rada\\\". Aj keď niekoho milujem, niekoho ľúbim...
(P.S. osobnosti nie su radené podľa nejakého rebríčka.)
vaša Miaka♥
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
2
To je peknééé....uplne take nenásilné ,jednoduché ale uprimné Terušš ty vieš všetko tak napísať jak keby si si to len tak vycucala z prstu a hodila na blog
Napíš svoj komentár
ale inac pekne