Takmer sa rozplakal. Zobrali mu dve osoby, na ktorých mu najviac záležalo. Nemal nikoho okrem sestry Nany. A teraz mu srdce ukradla aj tá plavovlasá kapitánka. A kapitánku mu uniesli piráti. Aj s jeho srdcom.
Potlačil vzlyk a ešte chvíľu rozmýšľajúc sedel na posteli. Potom vstal.
Nebudem sa tu hádam ľutovať! vravel si. Nevšímajúc si ostrú bolesť v ramene vyšiel na palubu. Všade bol pokoj a ticho. Stal si za kormidlo. Chvíľu ním bezmyšlienkovito krútil, ale potom to vzdal. Nevedel kam má smerovať, nevedel, ktorým smerom sa piráti podeli, nevedel vôbec nič. Sadol si za kormu a znova prepadol smútku a bezmocnosti. Zo zamyslenia ho prebral Theodor.
-Ako vám je, Danstir?- ustarostene sa spýtal námorník.
Danstir namiesto odpovede len zdvihol hlavu a uprene sa zadíval do Theodorových zreničiek.
-Ľúbili ste už niekedy, Theodor?
-Áno, pán kapitán, ale to bolo už veľmi dávno. Mojou jedinou láskou je more a Hlučný oceán. Jedine kvôli nemu som ochotný zomrieť tak, ako vy za Tajanu,- tichým a uboleným hlasom šepkal starý morský vlk.
Danstir mlčal. Mylslel na Tajnanu. Myslel na Nanu. Na nič iné sa nevedel sústrediť.
-Treba sa priblížiť k Tarčanke. Tam majú sídlo piráti, ktorí včera ukradli Tajanu s vašou sestrou.- poradil mu Theodor a odišiel.
Tajana sa zobudila na drevenej dlážke. Mala zviazané členky a ruky. Chcela sa posadiť, ale pocítila podavú polesť v hrudníku. Ostala teda len bezvládne ležať na zemi. Snažila sa vybaviť, čo sa stalo. Pamätala si pirátsku loď, buchot dela, Danstira ako leží s dýkou v pleci. A Nana. Kde je Nana? Neodvliekli ju so sebou? Nadvihla trochu hlavu poobzerala sa po malej miestnosti. Podľa pohupov komory, usúdila, že sú ešte stále na lodi. Nanu videla ležať skrčenú v druhom kúte.
-Nana,- šepla do tmy.
Jej bývalá slúžka sa nehýbala. Ešte pár krát na ňu sykla, no Nana spala hlbokým spánkom, alebo bola v bezvedomí. Princeta znova klesla na dlážku. Unavená znova zaspala.
Prebrala sa na niečie vzlyky. Otvorila oči. Poobzerala sa a uvidela Nanu sediacu na zemi a plačúcu do svojej sukne.
-Tajana!- vykríkla Nana, keď videla, že sa princeta hýbe.
-Nana, nekrič! Budú nás počuť tí hore!- napomenula ju.
-Ach,-vzdychla- prečo sa nám to stalo? Čo si teraz počneme? Ktovie čo s nami urobia. Možno nás upečú a zjedia. Alebo nás dajú do nejakého háremu.- Nana sa nezadržateľne rozplakala ako malé dieťa.
Tajana sa ju pokúšala upokojiť.
-Neboj sa nič sa nám nestane. Da...- zarazila sa, ale hneď sa spamätala a pokračovala. -Posádka na malej Lorelay nás určite nájde a vyslobodí!- nepresvedčivo jej vravela Tajana. Hádam ani ona tomu neverila. Nana sa zmohla na silený úsmev.
Vtom sa na pirátskej palube ozval nejaký hluk. Čo sa to deje? pýtala sa v duchu Tajana. Zachytila Nanin ustrašený ppohľad. Znelo to akoby sa celé more vzbúrilo a všade sa rozliehal ohlušujúci rev. To sa preľakla aj princeta. Zrazu sa rozleteli dvere na malej kajute a v nich stála Alza.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár