-Danstir, ja... ja vám musím poďakovať.Len vám som vďačná za život,- potichu šeptala pokorou pokorená princeta. Danstir pomaly otočil hlavu k Tajane. Zadíval sa jej hlboko do očí. Princeta odvrátila hlavu. Nemohla sa dívať do tých tmavých zreničiek, z ktorých nevedela nič vyčítať.
-Nemusíte mi ďakovať, princeta. Bola to moja povinnosť,- vravel pokojným chladným hlasom. Hoci noc bola teplá, Tajanu striaslo od zimy. Takže len povinnosť, pomyslela si. Zvesila hlavu a obrátila sa, že odíde.
-Princeta, ešte jedna vec,- zavolal za ňou. Obrátila sa.
-Ako vidím, je vám už lepšie. Chcete znova prevzať kapitánsky post? Do Makiru ste nás priviedli viac-menej bez problémov. Post vám teda právom patrí. Ale neviem, či sa cítite na...- nestihol dohovoriť. Tajana mu drzo skočila do reči.
-Áno pane, nemajte o mňa strach. Ja to všetko hravo zvládnem. Ešte dnes si chcem oddýchnuť, no zajtra so mnou môžete rátať!- zlostne dohovorila, zvrtla sa na opätku a odpochodovala na druhú stranu lode.
Sadla si na provu a zamračene hľadela pred seba. Prisadol si k nej Theodor. Chvíľu len tak sedeli a potom sa ozvala princeta.
–Neviete, prečo by odo mňa chceli Alzini vojaci moju rozpávkovú knihu?
-S istotou nemôžem nič tvrdiť. Môžem sa len domnievať.
-Ale vaša domienky sú zväčša správne. Čo si o tom myslíte?
-Myslím si, že Alza sa chce tiež dostať do Kartánska. Ale ako viete, je zakódované...-
-Ale čo to má spoločné s tou knihou?- skočila mu do reči princeta.
-Veď počúvajte a dozviete sa,- nedal sa odradiť Theodor. –Vo vašej knihe sa pravdepodobne nachádzajú potrebné informácie, ako sa do Kartánska dostať,- pokračoval Theodor.
-Ale prečo sa tam Alza chce silou-mocou dostať?- znova položila otázku princeta.
-Počuli ste niekedy o poklade Svetov?- položil otázku starý námorník.
-Samozrejme, je to jedna z rozprávok z tej knihy, ale ja ne...-
-No vidíte. A práve tento poklad hľadá. Ale nie je potomkom starej kartánskej krvi, a bez tej knihy sa tam nemá ako dostať. Už tomu chápete?
-Ale však poklad Svetov je len legenda, rozprávka, bohapustý výmysel!- protestovala Tajana.
-Princeta, ja som od vás nechcel, aby ste mi verili. Povedali ste, aby som vám povedal, čo si ja o tom myslím,- pokojne vravel Theodor.
-Áno, áno, máte pravdu, prepáčte. A kde sa nachádza poklad Svetov?- pokračovala vo vyzvedaní princeta.
-Už som vravel. Keďže sa Alza chce dostať do Kartánska a zároveň sa pokúša zmocniť pokladu Svetov, poklad je v Kartánsku,- vravel námorník.
Tajana na pár minút onemela. Poklad Svetov! Je to rozprávka, alebo to je skutočnosť? Princeta šla spať s hlavou plnou myšlienok. Potrebovala sa dozvedieť pravdu!
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár