Dnes mám rande so svojou dušou.

Prechádzam ulicami vychutnávam dym. v peňaženke pár drobných mi robí spoločnosť pouličné svetlá sa hrajú na svetlo ale moc sa im to nedarí. kráčam tempom osemdesiatnika s reumou. pohľadom blúdim po ošumelých budovách, popartiách popíjajúcej mládeže, po individuách konajúcich potreby. všetko je tak skazené . a za to všetko môžu ľudia .
svet je krásny . škoda že spoločnosť je ako zubný kaz malá škvrna ale problémi sú z toho riadne. Prečo to robíme? Neviem.

Kráčam lesom, počúvam to ticho. krásny pocit cítiť pri nohách suché lístie zver pohybujúcu sa v diaľke. potencionálne nebezpečenstvo. ale reányu dávku adrenalínu rozširujúceho cievy. V pľúcach dym ktorý ich zučuje. prečo sme tu?? Veď niesme hodný tej krási vôkol nás.

V živote má význam iba ľudská duša. Je nekonečná a predsa je celá v nás. niekedy si ani neuvedomujeme čo je v nás. Spoločnosť nás núti myslieŤ na iné veci. Na veci povrchné, aspoň pre mňa. jediné šo chem je eśte jedna zpriaznená duša. Ktorá by ma utešila keĎ mi bude ťažko. Ktorej by som sa mohol darovaŤ. bolo by sebecké nechaŤ si dušu pre seba. keĎ je stvorená na to aby sa spájala s inou. Prosím len o jedno:

Nech spoznám tú ktorá zapadne do doj mojej.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu