Moja myseĽ je samostatná,
nevie čo robí zbytok môjho ja.
Je ako oddelená,
áno, samostatná.

Je to ako schizofrénia, keĎ vnímam sa
ako o osobe ktorá je sama.
ktorá iba vykonáva bez duše svetom sa pretĺka.
Myseľ vznešaná, slobodná, nezávyslá,
nie je viazaná na túžby ľudského tela.
V tom je možno chyba,
možno ale i výhoda.

Ale nevie byŤ sama.
Potrebuje k dialógu účastníka,
takého aká je ona,
malá, nevýrazná,
ale zato vnútri ako krásna,
ako baroko prezdobenná.

Sám neviem kto som,
kam kráčam.
Či to má zmysel,
či to len prírody rozmar.

Niekto by sa možno pousmial,
nad detinskosťou, či možno zmäkol,
LútosŤ či smiech, prežíval.
Možno by sa zamyslel,
možno by nevyzreto pochyboval,
či ten kto tieto riadky písal,
má vŠetky pokope alebo psychicky zlyhal

Ale ja ... ja iba premýšľam,
využívam na to dar ktorý človek dostal.
Hoci sa s nepriazňou nepochopením potýkam,
ale ja ... ja iba rád som sa odlišoval.


Udy1

 Báseň
Komentuj
 fotka
sorrower  11. 8. 2008 08:03
si proste vlastná osobnosť, nie ako stádo, je to krásne vyjadrené, buď na to hrdý, raz sa ti to vráti
 fotka
sanrajs  11. 8. 2008 08:41
Dobrý začiatok, dobrý koniec Odhliadnuc od zopár gramatických chybičiek moc dobrá báseň
 fotka
melian03  21. 8. 2008 16:35
celkom pekná básen
Napíš svoj komentár