Som presvedčený, že na Slovensku, asi aj v celej Európe, je veľmi málo ľudí, ktorí vedia o tom, že sa Amerika v 30-tych rokoch skoro stala „fašistickou diktatúrou“. Znamená to, že „fašizmus“ v Amerike v tých rokoch nebol považovaný za to, ako ho opisovala propaganda 7 rokov neskoršie? Keby sa ho bolo podarilo zaviesť americkým finančným kruhom, či už so Židmi alebo Nežidmi na čele, bol by to vcelku vyhovujúci systém? Zdá sa, že áno.

Opozícia proti druhej svetovej vojne v Británii sa koncipovala zo zvyškov originálnej anglicko-americkej vrchnosti v Británii, označovanej ako „Cliveden set“ (Cliveden skupina – Cliveden, meno domova Lorda Astora).

Táto interpretácia tiež pomôže vysvetliť jeden z najzvláštnejších a najzáhadnejších príbehov americkej histórie – pokus, s pomocou „American Legion“ a ozbrojenými silami, založiť diktatúru „fašistického štátu“ v Bielom dome.

Správa o tomto sprisahaní bola v krátkosti uverejnená v „New York Times“ 21. novembra 1934. Bol utvorený „kongresový výbor“ za účelom vyšetrovania týchto správ, no potom všetky správy o tomto sprisahaní z tlače vymizli.

Medzi tými, ktorí boli v tomto zainteresovaní, bolo niekoľko vedúcich osobností v „American Legion“ a v inej organizácii s názvom „Liberty League“, ktorí, pravdepodobne, mali k dispozícii silu 500 000 mužov. Vedenie tejto operácie bolo ponúknuté generál majorovi Smedley D. Butlerovi, mnohokrát vyznamenanému vojnovému hrdinovi, ale niet skutočného dôkazu, že s týmto súhlasil .

Významnou skutočnosťou však je, že „gentili“, držiaci moc vo vysokých financiách a biznise, klasifikovaní ako organizátori „za scénou“, boli všetci nejakým spôsobom napojení na J. P. Morgana a na finančné záujmy Morgan-Harriman: Grayson Murphy (riaditeľ Gua¬ranty Company); Jackson Martindell v spojení so Stone and Webster; Du Pont Company; Remington Arms Company, kontrolovaná spoločnosťou Du Pont...

Zdá sa, teda, že finančníci a priemyselníci typu Morgana boli nakoniec vytlačení z Wall Streetu, a uvažovali nad uskutočnením zúfalého riešenia proti medzinárodným bankárom – ako to bolo dosiahnuté s úspechom v Nemecku a Taliansku.

 Blog
Komentuj
 fotka
3t.m.  26. 5. 2006 15:22
Ako nič proti Amerike, ale je dosť šitná.

Sice to nebude suvisieť s tvojim prispevkom, ale zadrem dačo:

Založiť prosperitu na zbrojarskom priemysle je neuveriteľne "komplikovane"... Proste, ked je prebytok zbraní na sklade, Amerika vyhlási vojnu a je to. Zas môže vyrábať ďalšie zbrane. Súvisí to s celkovou ekonomickou prosperitou a ekonomickými cyklami. Pred vojnou Amerika obyčajne stagnuje čo vedie do recesie a zazračne počas vojny (resp. po nej) začne expandovať....

Prebudovať Americký priemysel na "mierový" by bolo príliš nákladné a znamenalo by dočasnú recesiu a relatívne hlboké dno v ekonomike, tak radšej dajú daku vojnu a ekonomika je opať udržaná, heh, svine!
Napíš svoj komentár