Priatelia

Keď sa tak zamyslím, nikdy som nebola šťastnejšia. Prekvapuje ma to. Každý deň sa trápim kvôli nemu. Plačem, verím, snažím sa získať od niekoho radu, potrebujem aby mi niekto pomohol. A prečo som takto šťastná? Nie je to kvôli nemu, ale kvôli priateľom. Doteraz som si myslela, že mám len pár priateľov, blízkych, ktorý mi vždy pomôžu. Ale zistila som, že mám priateľov oveľa viac, a to som si o nich myslela, že sú to namyslení ľudia a nikomu by nepomohli. Áno, to dievča, čo mi pomáha v ťažkých chvíľach, sa mi zdalo povrchné a pyšné. A teraz, keď som na dne, vidím, že ma má rada a snaží sa mi pomôcť. Je to možné? Nie je však jediná "nová" kamarátka. V poslednom čase som ich objavila viac. Snažia sa mi pomôcť, vypočujú moje smutné slová... Ale keď mi minule jedná z "nových" kamarátok povedala, aby som nebola smutná, lebo sme potom smutný všetci, uvedomila som si, že je to pravda ale zároveň aj to, že vždy, keď som na dne, moji priatelia ma rozveselia, dajú mi nádej, že život môže byť krajší... A prečo plačem keď toto píšem??? Lebo som šťastná, že ich mám. Všetkých mojich priateľov. A už nie sú noví alebo starí... sú to MOJI priatelia... Mám ich rada... a som rada, že som si to uvedomila. A chce sa mi stále plakať viac a viac... A tak tých pár sĺz nechám vyjsť... Nech nimi navždy spojím naše priateľstvo...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu