Padlí anjeli

Zasa jedna z mojich zamotaných básničiek ale tak mne sa páči... Snáď sa bude aj Vám...

Padlí anjeli,
deti svetla, ktoré upadli do temnoty.
Padlí anjeli,
deti svetla, ktoré prepadli do prázdnoty.

Chladné telá bez citu,
hlasné výkriky bolesti.
Ich nepriatelia zalezte radšej do krytu,
inak nehriešny podľahnú ich neresti.

Počujem ich krik,
cítim ich dych.

Chcú ma k sebe stiahnuť,
chcú aby som im podľahla.
Chcú ma prinútiť po krvi prahnúť,
chcú aby som sa do temnoty za nimi prepadla.

Pozerám im do očí
a necítim strach.
A v tom cítim ten zvuk
ktorý objavil sa na mojich perách.

Kričím... som jednou z nich.
Všade samá temnota...
Pocítila som pri srdci chladný pich,
do mysle vkradla sa mi prázdnota.

Zrazu však sa v tomto pekle vyjasnilo,
všetci odvracajú zrak len ja nie.
Postava, bytosť, hovorí že sa mi toto len prisnilo,
avšak je pre mňa potrebné pokánie.

Hluk, krik, padlý anjeli sa hnevajú,
blížia sa k nám a ja nestačím utiecť.
Znovu ma naspäť k sebe ťahajú,
avšak jemu podarilo sa ma uniesť.

Unáša ma a ja hľadím na jeho tvár,
vnímam bolesť v očiach z toľkého svetla.
Nad jeho hlavou slnko vytvára svätožiar,
a ja som vďačná že vytiahol ma z toho pekla..

Položil ma do trávy, na lúku,
pohladil moju tvár.
Jemne pobozkal moju ruku,
a môj sen zmenil sa na slnka žiar.

Otváram oči a pozerám kde to som,
moja izba, moja posteľ, prikryjem sa trochu viac perinou.
Zakrútim hlavou nad mojim snom,
keď slabo počujem výkriky padlých anjelov.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu