tvoja tvár mi nedáva spať.
Tvoje oči v mojej duši semiačka pestujú,
a pri každom pohľade znova chcú siať.
Vždy na mňa hľadíš tak krásne,
vnáraš sa do mojej duše.
Naše pohľady sú mi veľmi vzácne,
nechcem aby si mi nikedy pohľadom ušiel.
Vravíš že moje oči sú ako nebo,
modré a nekonečné.
Avšak nevidíš nikdy to, čo ja,
nevidíš krásu tých tvojich
a ja slovami opísať ich neviem.
Bozk ti túžim večne dať,
no odvahu neviem nabrať.
Snažím sa ti povedať ako ľúbim ťa práve v tejto chvíli,
modlím sa aby sa naše pohľady nikdy nepobili.
Tú bitku istotne by som prehrala,
ako by som mohla poraziť tú nádheru?
Svoju prehru azda bez bolesti by som prijala,
a čakala kým moje nohy domov sa poberú.
Odísť sa mi dá len s ťažkým srdcom,
nechcem ťa opúšťať! Nikdy!
Avšak tvoja neprítomnosť je mi jediným plusom,
vtedy keď môžem sa tešiť že uvidím ťa zas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár