vyčariť mi úsmev na tvári a potom ho zkaziť?
Je to fér,
povedať človeku čo k nemu cítiš a tým ho zraniť?
Je to fér,
nepočuť to čo si počuť zaslúžime?
Je to fér,
bojovať a predsa nedostať to po čom túžime?
Je to fér,
círiť sa ako bezvýznamná troska?
Je to fér,
že k šťastiu nám stačí len taká mala troška?
Je to fér,
že objímať ťa smiem iba v predstavách?
Je to fér,
že predstavy sú jediné čo mi ostáva?
Je to fér,
že ja tu skladám básne a ty zatiaľ sladko spíš?
Je to fér,
že ja trpím a ty si svoje najtajnejšie sníčky sníš?
Je to fér,
že srdce umiera a mozog pracuje ďalej?
Je to fér,
že zlý i dobrý tlačíme sa na planéte malej?
Je to fér ,
že všetci trpia kvôli láske?
Je to fér,
že hrané lásky známich sú natočené na lacnej páske?
Je to fér,
že piesne majú melódiu a báseň v tichu sa nesie?
Je to fér,
že oboje nám rovnakú radosť neprinesie?
Je to fér,
že melódia básni chýba?
Je to fér,
že niečí život skazí jedna chyba?
Je to fér,
že moje srdce patrí iba tebe?
Je to fér,
že ľudia, ktorý sa milujú stoja proti sebe?
Je to fér,
že obloha je modrá a tráva zelená?
Je to fér,
že keď sa človek hanbí, celý sa červená?
Je to fér,
že láska je taká krásna a pri tom taká bolestivá?
Je to fér,
že láska ako biela labuť vznešená je, no i ako čierna ľstivá?
Je to fér,
že každá báseň má svoj koniec?
Je to fér,
že rozprávku prekazí na konci zvonec?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
plarika
6. 4.apríla 2011 10:18
krásne.. a tie rýmy sa mi páčia .. len to "je to fér" som nečítala každý krát.. tak 1x na začiatku odstavca by stačilo.. ale veľmi pekné.. veľmi..
Napíš svoj komentár