keď jas a zvuk boli ešte veľmi ostré,
však ubehlo času dosť, pretieklo vody,
vybledlo všetko, tak jednoducho, tak proste.
Snáď i zaplakala duša, vyronila slzu raz,
keď uvedomila si, ako všetko tíchne, doznieva,
že už nič nebude ako predtým, nevráti sa zas,
že všetko do jednej hmly razom sa zlieva.
Veď aj spomienky blednú, strácajú sa v diali,
nevydržia dlho jasné, ostré ako drahokam,
strácajú sa stadiaľ, kde kedys´ rázne viali,
teraz po nich zostane len zdanie a klam.
Zdanie a klam, zúfalé prifarbenie spomienok,
na udržanie minulosti, minulosti dávnej,
aby na ich mieste zostal aspoň jemný plamienok,
na rozpamätanie sa, pripomenutie doby slávnej.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
fakt skvelé