v diaľky dve túžobne hľadí, lež urobiť krok vpred sa bojí,
späť cesty už nieto viac, nemožno vrátiť ten stratený čas,
nedá sa nahradiť, zmazať, možno len dúfať v príchod neznámych krás,
čo čakajú ju snáď v tej nekonečnej diali jednej z ciest,
však po ktorej vykročiť, ktorou nechať sa unášať, viesť?
Nepozná odpoveď, riešenie na túto hádanku, hlavolam,
bojí sa vykročiť, zistiť, že zdanlivý ciest lesk premení sa v klam.
A tak tam stojí, stojí, mučivým pohľadom hľadí v cesty dve túžobne len,
stratená, zmätená, čaká, kým v skutočnosť premení sa ten zmárajúci sen.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
norry
13. 12.decembra 2010 21:10
tlieskammm ťapkaaam krásne ako vždy miu
Napíš svoj komentár