No ona ma úplne prekvapila, keď mi unavene, upokojujúco stisla ruku. "Eve, zlatko, som neskutočne šťastná za to, že ma chápeš! Keď Phill zomrel a ja som zistila, že čakám jeho dieťa, myslela som, že od radosti na mieste porodím. Hreje ma pri srdci to, že mi tu niečo Phill zo seba nechal, hoci nechcene. Ak by vedel, že som tehotná, rozhodne by sa sám postaral o to, aby som bola v poriadku, čiže by mi dieťa určite vzal. Fakt je, že mi je jedno, či budem v poriadku ja! Zaumienila som si, že mu dieťa porodím a to, že tu nie je na tom nič nemení, hoci mnou metá neskutočná psychická bolesť.
Počula som tvoj a Lucasov rozhovor, takže ti musím povedať, že v tomto smere ťa zas chápem ja. Obaja túžite po dieťatku, ibaže ty ideš o pár dní nadobro preč a on ti nechce ublížiť. Či už fyzicky alebo psychicky.Túto situáciu by som nazvala mŕtvy bod." zhlboka sa nadýchla a zavrela oči. Tento príhovor jej odobral veľa síl.

"Teta, ja skutočne túžim po bábätku, ktoré by bolo Lucasovo. Lenže nenechala by som ho tu bez matky a do Gradarry by som ho vziať nemohla. Neviem, či by som dieťa stihla donosiť a už vôbec netuším, či by ma tehotnú vzali do Gradarry. Ďalšie mínus je, že by s tým tehotenstvom Luke rozhodne nesúhlasil.
Naše situácie sú si vlastne tak trochu podobné, teta." povzdychla som si a porazenecky som zvesila plecia.

Sme fakt na mŕtvom bode.
Ach, ako ja nechcem ísť na Gradarru!

Teta náhle otvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Všimla som si, ako sa jej brucho na pár sekúnd rozhýbalo, no potom to prešlo a ona si spokojne vydýchla.
Ustarostene som sa na ňu zahľadela.

"Neboj sa, Eves. Len sa otáčalo, ale už znova pokojne spinká." snažila sa o úsmev, no zmohla sa len na slabé šklbnutie pier.

Keď som jej zodvihla tričko z vytŕčajúceho sa brucha, mala tam tri nové podliatiny.
Jemne som sa každej dotkla a oni po sekunde zmizli.
"Takže to ty robíš!" zašepkala vyčerpane a ja som hrdo prikývla.
"Si fakt silná, zlatko."
"Niekedy si želám byť obyčajné dievča..." povzdychla som si a ona si položila hlavu na vankúš a zavrela oči.

"Ver tomu, že každý z nás si tu občas želá byť obyčajným človekom."

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár