keď vieš, že nemáš to, čo si mohol mať,
keď cítiš, že sa ti rúti celý svet,
že zvädol aj ten tvojho žitia kvet.
Nedokážeš sa už vôbec otvoriť,
ani nadšenie v tebe plameň života nerozhorí,
tvoje srdce sa mení na kameň,
produkuje už len chladivý prameň.
Zvykneš si na úplnú prázdnotu,
na tú ničivo tmavú hmotu,
ktorá ťa k sebe láka,
a za bábkarske nitky ťa ťahá.
Je ti všetko úplne jedno,
kde si stratil dušu, to nevedno,
no jedno je už isté,
a to to, že si sa dal na chodníčky hmlisté.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár