Láska alebo len túžba po láske?

Môj život sa zmenil. Pripadám si ako mesiac na oblohe. Som osamelý. Má mnoho hviezdičiek, ale sú ďaleko od neho. Ty si jedna z mnohých hviezd, ktorá je síce najbližšie, ale pritom je tak ďaleko. Chvíle strávené s tebou sú ako nočný svit mesiaca - svieti nám, je to naša jediná nádej, ale pritom je abstraktná. Túžim po láske ako ruža po kvitnutí, túžim po nehe a dôvere ako mesiac po hviezdach.

Zaspávam smutný, prebúdzam sa opäť so slzami v očiach. A to len preto, pretože ty nie si ta pravá. Vzlykám, utieram si slzy. Plačem. Spánok prerušil prebudenie zo sna, ktorý snívam noc čo noc. Snívam o šťastí. Avšak šťastie je pre mňa len sen, ktorý ma každé ráno budí. Prebúdza slzu, ktorá mi tečie po líci a upadá do beznádeje pri dopade na suchý vankúš.

Náš vzťah je sťa slza, ktorá začína svoju dlhú púť na tvári a končí vo vzduchu. Nevidno ju, ale žije s nami. Pri pohľade na svoj uplakaný vankúš padá ďalšia a ďalšia slza. Je ich mnoho. Nedokážu sa zastaviť. Smútok je to jediné, čo mi drží môj umelý úsmev na tvári. Nie som šťastný, práve naopak. Sklamanie je môj prvý krok v každom dni. Čakám nádej, no som veľmi opatrný. Moja opatrnosť dnešným dňom vyhasla a začínam premýšľať nad budúcnosťou. Budúcnosť, ktorá je niekde napísaná, avšak neviem, ako ju odhaliť. Si ty tá pravá, alebo si len ďalšia hviezda, ktorú som našiel na oblohe?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu