Kľúče slov zahaľujú našu pravdu do vlastných sŕdc, ktoré častokrát zlomené býva a posledná kvapka krvi nás drží v nádeji, že zajtrajšok bude ten lepší. Mnohé priania sa nám vytratia z mysle a naša cesta narazí vždy na križovatku, ktorá nebýva označená. Zakaždým si vyberieme ten nesprávny smer, nuž pri ceste späť zistíme, že kráčame stále dokola. Poháňaní vetrom, ktorý ako jediná nádej nás tlačí dopredu mnoho ráz skláňame vďaky za jeho ochotu a vytrvalosť. Nikto nás však nedotlačí do cieľa, ten cieľ si musíme prechodiť sami. Cieľ býva však často len náš vysnívaný sen a realita krutá, nuž nič iné nám neostáva než dvihnúť zrak a hľadieť do priestoru, ktorý je nekonečný. Nekonečný ako vesmír....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár