V okamihu keď doň vkročím
Pojem o čase náhle skončí
Všetko sa zrazu stratí
Pocit šťastia sa mi vráti

Dýcham zhlboka čistý vzduch
Nie je zrazu počuť krik a ruch
Som sama s mojím druhým ja
Je to pre mňa kúsok raja

Dívajú sa na mňa svojimi zvláštnymi očami
Okúzľujú ma svojimi čarami
Vypočujú ma v každej chvíli
So mnou vedia robiť veľké divy

Po rozhovor si k nim vždy prídem
I keď nič nepovedia, s odpoveďou odídem
Sú okrásou svojej záhrady
Večne z nich sršia záhady

A čo je lepšie než cítiť vietor v tvári
Každý sa cíti odrazu taký mladý
Akoby lietal, skákal, až k nebesám
Už nechce odísť z krás toho lesa

To je môj svet, to je moje blaho
V ňom vždy stávam sa nahou
A všetko čo trápi ma
Vezme si so sebou do stratena

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  8. 11. 2012 15:37
to je pekné
 fotka
antifunebracka  22. 12. 2014 22:50
to mi pripomina, ze uz ani nvm, kedy som bol naposledy v lese ale ked sa otepli isto pojdem
Napíš svoj komentár