Nasťahovať sa do vlnenej ponožky

Nie pre každého platí, že keď sa naňho zvalí to klbko na eL, začne písať básne.




Ja som začala sušiť limetky. A potajomky mu dávať do batoha obedy. A o 10 večer piecť muffiny s višňami a malinami. A žiariť, keď mi urobí obloženú bagetu. A ODzdobovať stromček, keď sa vyjadrí, že ho chcel zdobiť so mnou.




To klbko nebolo klbko vianočných svetiel. Bola to vlna, hrejivá, ktorá nepichá. Rozmotávala sa dlho. Viac ako desať rokov. Trvalo mi rok, kým som ju úplne vyrovnala, skúšala ju, obzerala, jemne sa jej dotýkala, pomaličky sa k nej približovala. A konečne som dospela do bodu, keď mám chuť sa v nej pootáčať, zapliecť si ju do vlasov, medzi prsty, okolo bokov a lýtka. 




Nesvieti, nebliká... iba zohrieva.

 Vyznanie

3 0 0 2 0

Komentuj

3 komenty k blogu