Výkrik..

Stojím v okne a ... rozmýšľam...

Skočiť..

Neskočiť..

Skočiť..

Stmieva sa...

Neskočiť..

Pozerám na hviezdami posiatu oblohu...
Keby som tak mohla byť hviezdou...

Skočiť....

Ak skočím, pôjdem tam. Medzi hviezdy. Sadnem si na jednu z nich...

Nebudem cítiť bolesť...

Nenávisť...

Ani lásku...

Ak skočím, už ťa nikdy neuvidím..

Stojím vo výške...pätnásť, šestnásť metrov...

Skočiť?

Alebo nie??

Vybrať si tento svet, plný klamstiev a pretvárok, alebo ... Načo žiť, keď nie je prečo... Alebo je? Čo je radosť zo života? Čo je radosť? Som šťastná, len.... len keď... Len keď viem, že ty si... šťastná. Prečo?
Neviem, a asi preto teraz stojím v tejto výške... rozmýšľam... Hlúposť, vravím si... Nechcem ťa stratiť... Znie to hlúpo? Ale, mne teraz všetko znie hlúpo.
Bolo by to... skvelé...

Lietať medzi hviezdami....

Byť jednou z nich...
Byť malou nenápadnou hviezdou v mori hviezd.

Pozerať na svet, vidieť smiech, plač, radosť, smútok...

A ty. Ty by si sa noc čo noc pozerala na oblohu... na hviezdy.

Bola by som tam...

Dávala na teba pozor.

Aby ti nikto neublížil...

Nedovolila by som to.

Ale ak neskočím?

Nebudem hviezda.

Ako... Ako dám na teba pozor? Bojím sa... Nie o teba, nie o seba, bojím sa... len sa bojím...

Prečo? Túto otázku si pokladám deň čo deň. A stále som neprišla na odpoveď.

Raz sa možno dočkám.

Raz možno nebudem kričať POMÓC a ty ma budeš aj tak počuť...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu