Nachvíľu...

Stretla som... Anjela...

Nachvíľu...

Možno nevedel lietať....

Možno nemal krídla...

Asi mu ich niekto zlomil...

Možno mu spopod vlasov vytŕčali diabolské rožky...

No bol to Anjel.

Držal ma za ruku, a vravel, smej sa...

Nedovolil mi plakať...

Dával mi silu.

Silu žiť.

Bola som šťastná...

Nachvíľu.

Prechádzala som sa s ním po ulici preplnenej ľudmi.

Každí z nich hľadal svojho anjela.

Ja som ho mala...

Nachvíľu.

Potom odišiel...

Ani sa nerozlúčil...

Škoda, že nezostal o pár minút dlhšie...

Možno to bola moja chyba.

Asi som ho mala chytiť za ruku a nepustiť.

Ale... Mala som anjela...

Nachvíľu...

Bol nablízku, keď som ho potrebovala...

Teraz už nie je...

Zbalil kufre a odlatel...

Asi mu dorástli krídla...

Nestihla som sa mu ani len poďakovať...




ĎAKUJEM ŽE SI....



A tak som stretla Anjela...

Nachvíľu...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu