Je večer, a ja píšem svoj ďalší bezduchý list, ktorý nikdy nikomu nebude odoslaný.

Škatuľa spomienok, leží otvorená, všetko z nej vysypané na stole. Vdychujem vônu a silu spomienok, zážitkov....tých nádherných chvíľ s tebou.
Obrazovka monitora zapnutá, na nej žiari naša fotka...ja v tvojom náručí. Ach, čo by som len dala za to, keby si tu mohol byť. Keby si ma mohol držať presne tak, ako na tej fotke.

Nostalgický večer v plnom prúde. Slza si prediera cestu von, chce uzrieť svetlo sveta, čo sa jej aj podarí. Kotúľa sa po líci a mojom hlavou víri neskutočné množstvo myšlienok. Bože ako mi len chýbaš!..Presne toto sa so mnou stáva vždy, ked tu nie si. Keď mi večer nespríjemňuješ správami, keď s tebou nemám kontakt lebo si ďaleko.

Pred oči sa mi dostáva jedna zo spomienok. Leto, festival. Ja a Ty a naša pesnička. Tá z filmu z ktorého si veľa nepamätám. To vtedy si prišiel. Z ničoho nič si sa zjavil pri dverách. Uprostred obyčajného dňa, ktorý sa pre mňa v ten moment zmenil v nezabudnuteľný.

Úsmev sa mi spraví na tvári keď si spomeniem. Ach, náš prvý bozk. Bola som tak nekonečne nervózna, celá som sa triasla a ty si sa na tom len zasmial a ukľudnil ma. Ďalší z nádherne prežitých dní, pretože si tam bol ty. Cítila som tam teba, tvoju blízkosť a vôňu, ktorá mi otupovala zmysly. Tvoja prítomnosť ma robí neskutočne šťastnou. Robila ma pred rokom, a robí aj teraz.

Často premýšľam na tým, čo bolo. Pri niektorých veciach ma srdce neskutočne zabolí, no pri druhých sa neuveriteľne rozbúcha. Rozbúcha sa, keď si ťa tak živo predstavím. Večer keď zaspávam, normálne cítim ako ma obímaš a počujem ako mi šepkáš do ucha že ma miluješ a že mi praješ dobrú noc. Tak neskutočne po tom túžim! Tak veľmi to chcem...

Milujem keď prídeš. Posledné dni pred tvojim príchodom sa mi zdajú neskutočne dlhé a zároveň tak nepredstaviteľne vzrušujúce. Hlavou sa mi preháňa jedine to, že už za chvíľu ťa uvidím. Tešiac sa na nádherný deň s tebou, na ten tvoj nádherný úsmev, žiarim ako slniečko, usmievam sa navšetkých a na všetko.
Ale potom, z duše nenávidím lúčenie!Keď príde ten čas sa rozlúčiť. Už vtedy mi chýbaš, ešte ani neodídeš a ja už chcem byť zas s tebou. Ale ja viem, že sa vrátiš. Preto čakám, preto čakať chcem...

Blíži sa koniec tohto nezmyslu, idem uzatvoriť škatuľu, napchať spomienky späť, aby potom neskôr, keď budem chcieť opäť nerobiť nič, len spomínať a snívať, som ju mohla otvoríť...

A na záver? Niet čo dodať. Milujem ťa!

 Blog
Komentuj
 fotka
ddaanniieellkkaa  23. 11. 2010 16:08
neviem čo to so mnou je... nejako som v poslednom čase precitlivená , ale toto je fest pekné a a aj slzička skoro vyšla... nice
Napíš svoj komentár