Vtáčie dráhy pred oblohou sú obrátený blesk. Rozpomínanie, ako ma na gumených schodoch učila viazať rozpustné uzly. Tmu češe potajomky. Vždy, keď to robí, vyskakujú z tmy obrazy, vždy sa na jednom z nich rozpomeniem a vždy doň aj vstúpim. Dni sa potom vlečú až do arktického leta. Sľúbil som si, že nabudúce už nevstúpim (do iiluzívnych orosených odrazov iluzívnych orosených plôch). Lenže: pokiaľ niekto nemá kokón, mal by si zohnať nezačadenú stenu vzduchu, alebo ešte lepšie, kocku vzduchu; v kaňonoch mesta je hlad vždy väčší. Spoločný údel podmieňuje k baženiu po lepších, iných rokoch a po lepších, iných sústach.

Aj nad tebou aj nado mnou visí čosi, čo nás presahuje. Navyše máme dobre vypláchnuté mozgy. Je dobré občas vyplachovať a preplachovať. Vymytie prebieha takto: najskôr vymýtime všetku zažratú špinu, všetky dogmy. Môže to ísť ťažko. Ľahké je len tak si z rohu pískať svoju pesničku. Čo si pískaš dnes? Menej ľahké je obuť sa do toho a vyniesť ortieľ: tento chrám bez klincov nepostavím. Do ešte nevykopaných základov vteká ovlažujúca žeravá magma. Vlastne nie, je to placenta. V spomienkovom regrese som dorazil na letnú čistinu a z tela Gaštana hladne sledoval pôrod teľaťa. Teším sa na koláč.

Pokiaľ niekto nemá kokón, donekonečna sa bude pýtať, prečo práve ona či on musí podstupovať každý deň súdny deň. Seďte už dnes na stoličke bez nôh, sedadla a operadla! Akciová cena: tristo generácií zbytočného krviprelievania a jeden lesný nomád, nemajúci ešte stále konečne pokoj. Dajte mi už konečne pokoj, tvrdí okoloidúci (nápadne sa mu pritom podobá).
Ibaže neznamená pokoj koniec?
A nie je práve to to, čo chce?
Koniec?

Súhlasím, treba sa nad sebou zamyslieť a keď sa rozmyslíte, zavolajte mu trebárs cez skajp, že ste sa dali na nomádenie.
Dosť bolo vážnosti. Kto si to tam v kúte nôti?
Hlásim sa!

Dal by som na tvoju radu prestať trepať, ale nechce sa mi vyskočiť z už idúceho vlaku. To radšej naskoč dnu.
Zvítaš sa s drsným koloritom jedálenského vozňa. Tu ti panečku čašník a strojvodca v jednej osobe naservíruje Dalího imagináciu, ale bacha: spolu so všetkým ostatným, vrátane pokrútených fúzikov a ľúbostného vzťahu s klerofašizmom.
Táto drsná obloha chutí najlepšie dvakrát predtrávená a znova a znova stláčaná do surovejšej, syrovejšej konzistencie.
Vzhliadneš z titerného okienka vlaku raziaceho si dráhu veľkým vonkajškom - a pred oblohou sa mihá invertovaný blesk, zas a zas, vtáčie dráhy zamrznuté vletku.
Ľudské dráhy, oceľové okovy, všetko ostatné.
Všetko ostatné je v okovách, trpná hmota.

 Blog
Komentuj
 fotka
bansky  1. 8. 2014 23:17
Veľmi ma baví čítať Ťa.
 fotka
thrwtchr  1. 8. 2014 23:27
@bansky Ó.
(dúfam, že ma nemáš prečítaného)
Napíš svoj komentár