napísať aspoň jeden txt pre každú z kategórií, ktoré ponúka k zaradeniu sa do nej Birdz. treba produkovať zaraditeľné txty. zaradiť ich. a zaradiť sa, seba samého.
a tak je to tu, písané a zaraďované priebežne do kategórií.
(txt v txte. kategória v kategórii. od slova do slova. čo by na to povedal Xzibit mém? asi yo dawg, we herd u liek txt... a tie zvyšné izé.) a tu to je.

Milý denníček,
už dlho som si nepísal denníček. Niekto by asi povedal, že pri takom silnom egotripe, na ktorom sa práve veziem, by jeden taký akurátny záznam do obdenníka nemal byť problémom. Ale opak je pravdou. Nemám žiadnu potrebu zaznamenávať presný priebeh svojho dňa a ani myšlienky na papier či skrz txt procesor, a už vôbec žiadnu potrebu to nejak hrotiť a tieto výlučky zdieľať s ostatnými ľuďmi. Preto prišlo rozhodnutie publikovať niečo staršie, niečo z doby, keď som túto potrebu mal, a teda vyťahujem zo súboru "OBDENNIK" na Google Drive tento záznam:

23. 9. 2013
V tento deň som mal dve úlohy - uskutočniť zápis do 2. ročníka a presunúť sa do Bratislavy, s doposiaľ nie celkom jasným plánom. Azda pobudnúť s rodičkou, obnoviť pamäť.
Zápis prebehol ca. 9:30 (pobehovanie po škole ako po úradoch), následne som sa ponevieral popri Vltave. Nejaký človek ma poprosil o peniaze či jedlo, dal som mu jablko, málilo sa mu, dal som mu ďalšie jablko. Sediac pri brehu, prišla ku mne ženština a pochválila mi sako (povedal som jej, že je zo second-handu). Potom prišiel nejaký starší pán a pýtal sa na kyvadlo, metronóm. Vysvitlo, že je drevorezbár, woodcarver. Chvíľu sme sa rozprávali, keď v tom k nám pristúpil pouličník a začal sa do tohto turistu zadrapovať, že je turista. A cizák a nemčúr a že má vypadnúť. On mu, pochopiteľne, nerozumel, ale bol dosť vydesený. Keď sa už schyľovalo k bitke alebo k zacykleniu v urážkach, pokojne som oslovil vagabunda a povedal mu (čo najčeskejšie, ako to šlo), že je to v poriadku, že nie je potrebné sa tým zaoberať a podobne. Bol dosť prekvapený a vypýtal si cigu. Banán nechcel. Odšuchtal sa.
Presunul som sa na Florenc. Bol som v Mlsnej kavke.
V autobuse (13:00) bolo plno, spolusediaca celú cestu astmaticky kašľala.
Večer som sa už iba zvítal s matkou.

Ráno údený čaj so soľou, možno trochu svetlicového oleja. O desiatej 2 jablká.
Na obed zázvorová limonáda v mlsnej kavke (asi v nej bol aj med !?).
Počas cesty busom 7 banánov, pohár mandlí.
Večer ešte trochu šalátu (bol z tej reštaurácie, obsahoval aj akúsi kyslú slizovitú hmotu), červená repa, mrkva, petržlen, paradajky, konopné sem.

26. 9. 2013
Znovu uplatnil v praxi objav, že je potrebný ťah na bránu, aby sa niečo zmenilo: ostriť na vzdialený bod, až kým nebude oko, oči rezať; potom vydržať a následne uvoľnením (palmingom) fixovať. Vždy je to ostrenie až skutočne ostré, ide až do sĺz - v tento deň ostril popoludní na Koceľovej na strechy domov a na mačku a slzy tiekli silno, výtok až do nosohltanovej dutiny. Skok, silné zlepšenie, aj teraz, ako toto píšem si to vybavujem a pociťujem effekt.
Navštívil výstavu Nora Knappa v Mediu, pokus navštíviť večer prednášku, opozdievala sa už o polhodinu, tak som odišiel.

broskyňa, figa
jablká s mrkvou, celer stonkáč, cuker
avokádo, krekry
banány, zo sedem
slnečnicové semená+banánová zmrzlina+mango
krekry s pečiarkou, hľuzovkovým magľajzom, repa, špenát, patizón

 Denník
Komentuj
 fotka
eutanazia  12. 9. 2014 12:51
"Počas cesty busom 7 banánov" to muselabyť dlhá cesta
zapôsobil mi tento blog na tráviace ústrojenstvo, vyhladlo mi
 fotka
thrwtchr  12. 9. 2014 13:47
@Eutanazia ~5 hod. vtedy
a to snáď nie, až tak?
Napíš svoj komentár