že keď si dnes prišiel a obdivnými očami pozeral na mamču, ako poskakuje, keď chodí. V sukni s volánmi, riflovej bunde a bielych teniskách, keď si videl, aká je nádherná, aká je veselá, spokojná a so mnou, keď si dnes na toto všetko pozeral, bola som len súčasť divadla, v ktorom dieťa škriabe výklady hračkárstva a jeho ignorujúca matka pritom dalej telefonuje s kamarátkami a fajčí Petry slimky.

Ona je totiž moja a ja som jej. Alebo nie. My sme jedna, len s vekovým rozdielom.A vieš, takéto sme odkedy si sa na nás vysral. A aj sme spolu plakali, aj sa na teba hnevali, aj ťa chceli späť, aj si nám chýbal, aj sme chceli, aby si prišiel. Ale spolu sme tiež po 9 rokoch pochopili, že k nám nepatríš.

Ty si pri nás nebol, keď sme šli 300 km autobusom s kuframi preto, že moja mamča chcela, aby som na strednej robila to, čo ma baví, a preto mi dovolila ísť na Literárne gymnázium do Revúcej a potom sa so mnou terigala dedinskými autobusmi takúto diaľku a nepovedala jedno zlé slovo. Len bola a doriti, dala mi aj to, čo v tom období naozaj sama nemala a ja som ani na sekundu nemala pocit, že jej to prekáža. 

Nebol si so mnou predprijímačkami na vysokú školu, nenosil mi jahody a neoslavoval so mnou, keď som oslavovala, že ma prijali na medicínu. Ty si len po pár dňoch zavolal, že sa tešíš a že si to vedel, lebo som otcova princezná. Nie, nie som. Nie som tvoja, keď si hrdý, nie som tvoja, ked hovoríš, že sa o mňa bojíš a potom zavoláš raz za pol roka alebo zabudneš, že tvoja dcéra je chorá a nemôže piť energeťáky, kofolu, kávu, že nemôže chodiť na kolotoče, že sa zadýchava na schodoch a potom pískaa srdce jej ide vyskočiť z hrude. Nie som tvoja vtedy, ked si náhodou spomenieš, že si otec.

Nehovorím to ako nahnevané dieťa. Hovorím to ako niekto, kto sa veľmi snažil, no nejde to. Si pre mňa niekto, koho rada vidím. Koho objímem, komu dakujem, ale nie si rodič tak, ako je rodič tá podarenejšia polovička vášho niekdajšieho páru.

Lebo ty nevieš, kto som. Lebo si stále myslíš, že chodím cez víkend na diskotéky a že nosím 15 cm opätky sedem dní v týždni, nenosím, doriti, lebo mám kostnaté a choré nožky, tak mám na sebe väčšinu času ortopedické šľapky a vieš čo? Je to dôležité.

A je celkom fajn nedávať človeku, ktorý má alergiu na čokoládu , čokoládové darčeky, lebo, predstav si, potom sa necíti najlepšie, Nie, ani ked si dá len kúsok.

Moja mama je najúžasnejšia mam na celom svete, lebo je a bola zároveň otec. - - -Bola tvrdá k emóciám, ak bolo treba, no plakala so mnou presne vtedy, keď bolo treba

- naučila ma nerevať a naučila ma rozplakať sa, ked to pomôže

- naučila ma bicyklovať sa a naučila ma variť

- naučila ma, že kufor si môžem odniesť aj sama a naučila ma prať a žehliť

- naučila ma milovať a naučila ma, že nie všetci majú právo na moju lásku

- naučila ma, že si môžem vybrať ľudí vo svojom živote a naučila ma, že len ja rozhodnem, ako blízko ku môjmu srdcu sa dostanú

Moja mama je najúžasnejšia bytosť na svete a ty si môj otec.



 Blog
Komentuj
 fotka
artusios  23. 7. 2016 22:40
buďme vďační
 fotka
tanickina  24. 7. 2016 09:21
@artusios uplne súhlasím
 fotka
luc.ka  24. 7. 2016 09:56
❤️
 fotka
efyks  24. 7. 2016 13:23
Zdá sa, že to literárne gymnázium malo zmysel
 fotka
tanickina  24. 7. 2016 13:38
@efyks jéééj, tak to ďakujem!
 fotka
antifunebracka  24. 7. 2016 19:13
To si barzo pekne napísala.
 fotka
simkkka  25. 7. 2016 10:05
uplne ako z duse mi hovoris
 fotka
simkkka  25. 7. 2016 10:05
normalne som mala chut emailnut to mojmu otcovi
Napíš svoj komentár