Bolo by veľmi fajn

Mladá slečna sedí vo vyšetrovni a je to 14 ročné dievča s prenádhernými očami a lesklými blond vlasmi. Jej tvár je ako z obrázku. Porcelánová pokožka a ružové líca. Prichádza so svojou mamou a spoločne sa dopĺňajú pri príbehu, ako sa dostala do štádia, kedy je jej BMI 16 a nohy ju bolia už len vtedy, keď má vstať z postele.

A niekde na konci rozprávania je rozvod, otec, odchody, sklamania a nádherné, mladé potichu, no tak veľmi nahlas sa trápiace dievča.


Svet nefunguje ako vo filme a ani sa všetci neroztrhajú preto, aby spravili dokonalý kompromis. A muži odchádzajú od žien a ženy sa rozvádzajú, lebo chcú byť konečne samy sebou. A ženy odchádzajú od mužov, lebo si našli iných a muži chcú byť s deťmi, ale bez ženy a všetci sa točia v začarovanom kruhu svojho zraneného, no zápasiaceho ega a zlomených sŕdc.


Vzťahy sú makačka a to si ani len predstaviť neviem, ako veľmi dávajú zabrať manželstvá. Záväzky a zväzky, v ktorých to nie je len o mne a o tebe, ale o dalších ľudoch, tých najúprimnejších, najzraniteľnejších a najovplyvniteľnejších z nás. Som presvedčená o tom, že byť rodič a partner zároveň je multidiscuplinárny  odbor.  Som si však rovnako isá tým, že to nie je rozhodnutie z rozmaru a že to nie je vec, ktorej sa človek môže vzdať.


Ako veľmi ma mrzí, že "dospelí" na to zabúdajú. že pri tomto procese, v domnienke, že to robia pre deti, na deti naozaj nemyslia. Pretože to nie je o "ja chcem svoje deti pri sebe" ale o " poznáme svoje deti a budeme teda spoločne pracovať na tom, aby im táto situácia ublížila čo najmenej". Ja viem, viem, nikdy som nebola rodič a nikdy som ani len nemala vzťah, ktorý by trval viac ako dva roky. Som však dieťaťom rozvedených rodičov, dieťaťom,ktorému v jednom období zomrel blízky  človek, roziedli sa mu rodičia, kamaráti mu akosi nerozumeli, lebo boli a príliš šťastní a vtedy, vo veku svojich 13 rokov začal zápasiť s mentálou anorexiou.


Nenávidela som každého človeka, ktorý mi ponúkol jedlo, vážila sa každú hodinu, obdivovala na sebe svoje pribúdajúce trčiace kosti a  vyhýbala sa všetkým situáciám, v ktorých by som musela jesť. Tešila som sa zo seba, zo svojej disciplíny , lebo znamenala, že svoj dôležitá a úspešná. úspešná v predsavzatí nejesť ešte 24 hodín. Vypiť 4 litre vody denne. V predsavzatí schudnúť do piatku ešte viac. Oklamať presvedčivejšie mamu, že som už jedla.


Komunikácia s deťmi, ktoré majú v hlave zmätok je veľa zložitejšia, ako si myslíme. A trvá oveľa dlhšie, ako si vieme predstaviť.Situácie, ktoré sa dejú majú úplne iný dopad, ako sa zdáa usmievajúce sa dieťa v tom obdbí nič neznamená. .

Chcela by som na tomto mieste poprosiť všetkých súčasných, budúcich a proste všetkých, ktorí raz budúú zodpovední za ľudskú bytosť, aby si pamätali, že to, čo sa stane v ich životoch, sa stane aj v žiotoch ich detáí. ze ked oni plačú, lebo ich manželka podvádza, tak ich dieťa plače a trpí a trápi sa a bolí, lebo niekto, kto je stredom ich vesmíru nie je tak dokonalý, ako si vždy mysleli. Diagnóza mentálna anorexia nie je niečo, čo sa vyrieši týždňom v nemocnici a potomdvojročným sledovaním u psychológa. Je to nesmierne veľká potreba lásky.


prosím vás, dievčatá, ktré postujete tie kostnaté vychudnuté telá v skinny jeansoch. Myslite.

A prosím vás, všetci, čo ppznáte niekoho, kto sa takto trápi, dajte im najavo, že svet je aj pekný a ľúbiaci.

Nedovoľte, aby 22 ročný človek zistil akú dlhú má pred sebou cestu ku presvedčeniu, že jesť je v poriadku.

 Blog

12 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu