Ak nie, uhni!a nechaj ma..vychutnávať si chvíľu bez chyby..
Chvíľu, v ktorej mi nechýbaš...
Kto má právo mi to vziať?..
Veď práve, nikto okrem mňa..
Pokúšať sa zabudnúť, prestať dúfať, nechcieť cítiť...
Bol by to vôbec život, ktorý žijem/chcem žiť?
Prečo to nemôže byť aspoň raz bez zbytočných otázok?...
Hm?..
ani ja neviem...
len si veselo bodkujem a dúfam, že naposledy..
veselo si bodkujem...
zanechávam stopy........ ... .... ....
stopy, ktorých odtlačky sú navždy na ceste, ktorou kráčam
saxofón počuť na pár rokov radosti a šťastia...
neochota byť človekom-odrazom toho, čo pokladám za dobré..
sa vytratila ako hopkajúce smietko na blane bonga...
a ja si tak veselo cupitám...
Prsty veselo tančia na piáne..
výdych, nádych ..aj to ruší moje pobláznenie
Padám schodami na dlážku..
všetko sa stupňuje...
až sa začínam báť toho konca...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Chvíľu, v ktorej mi nechýbaš..."
pekne povedane a celkovo pekne napisane.. a toto je asi prvy krat za poslednych 2714 hodin co chvalim nejaky blog..