Vnútro, ktorého transparentnosť je kontrastom toho, ako sa veci môžu javiť inému
Roztopí ich čas, myšlienky odfúknu nové nádeje, zdá sa to všetko tak vzdialené
Mám trest - za to, že som skúsila veci, o ktorých niekto iba sníva
Keď kvapky rosy na tráve tančili, môj úsmev mi tvár zdobil, oči mi žiarili
Teraz v tmavej miestnosti, púšťam si ozveny spomienok, čo sa odrážajú chorobne v mojom vnútri
Nedokážem to teraz hneď
Z prítomnosti spraviť minulosť, z minulosti prítomnosť
Chcelo by to dávku milosti, len tak, nezištne
Pohladiť ma a povedať, toto je len sen
Dať si rožky s maslom, bielu kávu a vydať sa cestou, na ktorú mi svieti slnko, nekonečné slnko šťastia
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár